Urýchlené spustenie efektívnej pomoci pre energeticky náročné podniky v súvislosti s energetickou krízou požadujú zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) a Asociácii priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ako aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). V utorok (10. 1.) o tom informoval Martin Hošták, výkonný sekretár RÚZ.
Kľúčové tripartitné zamestnávateľské organizácie upozorňujú, že napriek urgentnosti situácie sú riešenia v potrebnom rozsahu stále v nedohľadne.
„Doposiaľ predstavené návrhy sú nedostatočné a cielené len na menších spotrebiteľov energií, neposkytujú však potrebné úľavy pre energeticky náročné podniky, ktoré sú pilierom slovenského hospodárstva,“ dodali zamestnávatelia.
Energetická kríza a s ňou súvisiace skokové nárasty cien elektrickej energie a plynu negatívne vplývajú na všetky podniky. Štát začiatkom decembra spustil kompenzačnú schému pre malé a stredné podniky.
Energeticky náročný priemysel, železničná doprava, ako aj subjekty prevádzkujúce kritickú infraštruktúru štátu, zostávajú však aj po mesiacoch opomínané, uviedli zamestnávatelia.
A to napriek tomu, že práve veľkí priemyselní odberatelia energií sú pre domácu ekonomiku kľúčoví, pripomenuli zamestnávatelia.
Absencia systémových riešení pre energeticky náročný priemysel pritom mnohé výrobné podniky stavia pred otázku či neobmedziť alebo dokonca dočasne úplne neprerušiť svoju výrobu.
Podľa zamestnávateľov takáto situácia môže mať na svedomí tisíce pracovných miest. Zároveň môže viesť k zásadným výpadkom v dodávateľských reťazcoch s fatálnymi dôsledkami pre celé hospodárstvo.
Zamestnávatelia doplnili, že to bude mať okamžitý dosah nielen na život obyvateľstva, ale aj na výšku daňových a odvodových príjmov štátneho rozpočtu.
„Slovenské priemyselné podniky a podniky dopravy pôsobia na spoločnom európskom trhu. Preto je nevyhnutné, aby mali na svoje podnikanie rovnaké podmienky ako ich konkurencia v Európskej únii a na globálnom trhu,“ konštatujú tripartitní zamestnávatelia v spoločnom stanovisku.
Štát nemusí hľadať nové riešenia
Štát pritom podľa zamestnávateľov nemusí hľadať pre veľké výrobné podniky nové, komplikované a zdĺhavé riešenia. K dispozícii má opatrenia, ktoré by mohol aplikovať prakticky ihneď. O väčšine z nich so zamestnávateľmi intenzívne rokoval minister hospodárstva.
Oprávneným podnikom pritom doposiaľ poskytnutli len kompenzáciu tarify za prevádzkovanie systému (TPS) za rok 2021, v celkovom objeme štyridsať miliónov eur. Avšak toto opatrenie podľa zamestnávateľov ani zďaleka nepostačuje na zmiernenie dosahov energetickej krízy.
V tomto roku navyše podnikom okrem extrémne vysokých cien elektriny, plynu a výrobných vstupov hrozí aj zásadné navýšenie regulovaných poplatkov. Teda tarify za systémové služby (TSS) alebo poplatkov za distribúciu a prenos elektriny.
„Je absurdné a neprijateľné, aby sa neriešila situácia podnikov, ktoré sú piliermi domácej ekonomiky. Hazardujeme tým so stabilitou celej našej krajiny. Vyzývame vládu a jednotlivých politikov, aby začali jednať v záujme Slovenska a jeho obyvateľov,“ zdôrazňujú zamestnávatelia.
ZMOS v tejto súvislosti dopĺňa: „Mestá a obce sú pri zabezpečovaní mnohých verejných služieb závislé od kondície priemyslu. O to väčší dôraz preto kladieme na oprávnené požiadavky ostatných partnerov v tripartite, ktorí reprezentujú zamestnávateľov.“
Zmysluplná forma pomoci?
Zamestnávateľské organizácie trvajú na zmysluplnej a účinnej forme pomoci pre energeticky náročných a veľkých odberateľov v pomere k energetickej intenzite ich ekonomickej aktivity. Jednou z jej foriem by malo byť využitie Európskeho dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci.
Ten umožňuje čerpanie pomoci až do výšky päťdesiat percent oprávnených nákladov s limitom štyri milióny eur ročne na podnik. V prípade energeticky náročného priemyslu je horná hranica pomoci až päťdesiat miliónov eur. U vybraných – obzvlášť citlivých sektorov – až stopäťdesiat miliónov eur.
Túto schému je však potrebné čo najskôr pripraviť, notifikovať Európskou komisiou (EK) a zároveň na ňu alokovať potrebné množstvo financií. A to napríklad z nevyčerpaných eurofondov zo starého programového obdobia. Tam podľa dostupných informácií ku koncu októbra minulého roku dosiahlo Slovensko čerpanie v objeme zhruba šesťdesiatjeden percent z celkovej alokácie, pripomenuli zamestnávatelia.
Do konca minulého roka tak bolo potrebné vyčerpať ešte viac ako 5,7 miliardy eur. Časť z týchto zdrojov pritom bolo možné využiť práve na pomoc pre podniky a domácnosti v súvislosti s energetickou krízou.
Dočasné zmrazenie rastu poplatkov?
Ďalšou efektívnou formou pomoci by bolo podľa zamestnávateľov dočasné zmrazenie rastu alebo plná refundácia regulovaných poplatkov a taríf vstupujúcich do finálnej ceny elektriny a plynu. O tom zamestnávatelia rokovali s ministerstvom hospodárstva a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
A to spôsobom, aký vláda schválila aj pre domácnosti. Medzi obzvlášť citlivý sektor patrí aj zdravotníctvo. Jeho funkčnosť a úlohy kritickej infraštruktúry sú plne závislé od štátneho rozpočtu, a rovnako aj programu kompenzácií energií. Napriek opakovaným prísľubom vlády, že tieto kompenzácie predstavia, sa tak doteraz nestalo.
„Ak pomoc nepríde v dostatočnom objeme a dostatočne rýchlo, vláda po sebe zanechá oslabený priemyselný sektor a zdecimované hospodárstvo. Najväčšie podniky v krajine a ich zamestnanci budú čoskoro na kolenách. V konečnom dôsledku to zasiahne aj štát a jeho stabilitu,“ uviedli zamestnávatelia.
„Žiadame vládu, aby si plne uvedomila dôležitosť energeticky náročných podnikov a veľkých priemyselných odberateľov energií pre túto krajinu a jej prosperitu. A aby čo najskôr zaviedla do praxe efektívne opatrenia na pomoc dotknutým subjektom,“ uzatvárajú zamestnávatelia v oficiálnom stanovisku.
