Faktom je, že ani regulované ceny za teplo, elektrinu alebo plyn nemusia byť pre niektorých Slovákov zvládnuteľnými výdavkami. Vláda však nevie, kto všetko môže mať problém s platením účtov. Na Slovensku totiž nie sú nastavené kritériá, ako posudzovať tzv. energetickú chudobu.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Braxatorová.
Ak pre finančnú situáciu ľudia nezvládajú dostatočne vykúriť byt alebo na účty za energie dávajú veľkú časť svojho príjmu mohli by trpieť energetickou chudobou. Vláda však momentálne nemá mechanizmus, ako to zistiť. Nevie tak adresne nastaviť pomoc.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví navrhuje koncepciu, ako chrániť domácnosti pred energetickou chudobou. Šéf úradu Andrej Juris navrhuje opatrenia, ktoré fungujú aj v iných krajinách.
„Vytváranie špeciálnych taríf práve pre tieto identifikované domácnosti, zákaz odpájania od dodávok energií a vody, najmä počas vykurovacej sezóny, pretože to je veľmi citlivé. V prípade, ak sa tieto domácnosti dostanú do platobnej neschopnosti, tak aby bol vytvorený systém energetického poradenstva,“ uviedol.
Odpadnutie opätovných poplatkov
Odpadli by tak opätovné poplatky za odpájanie a znovuzapájanie zdroja energie. Tiež navrhuje kreditný systém, predplatenie si sumy, z ktorej sa odpočítavajú poplatky za energie a montáž meradiel, kde si ľudia vedia kontrolovať spotrebu. Vláda však zatiaľ koncepciu neschválila. Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) dodál, že zatiaľ nie je zhoda na definíciách.
„Potrebujeme mať zadefinované dve kategórie – energetická chudoba a energeticky zraniteľné domácnosti, ktorých je na Slovensku väčšina. Tie nepotrebujú pomoc neustále. Ale keď dochádza k takýmto masívnym nárastom cien energií, vtedy potrebujú nejakú pomoc alebo kompenzácie,“ ozrejmil.
Vláda tak neráta so zavedením opatrení počas aktuálnej energetickej krízy. Spolieha sa na už zavedené plošné zastropovanie. ÚRSO ako jednu z možností navrhuje stanoviť do budúcna hranicu tak, že po zaplatení účtov zostane ľudom 1,5-násobok životného minima. Išlo by o každú štvrtú domácnosť. Takáto hranica je však podľa Milana Kuruca z Pracujúcej chudoby nedostatočná.
„Keďže životné minimum je 234 eur, 1,5-násobok je cez 300 eur, tak mi povedzte, či 300 eur, čo vám má zostať, je dostatočne disponibilný príjem na život. No nie je. Máme podhodnotené životné minimum,“ dodal.
Hranica by sa tak podľa neho mala nastaviť vyššie alebo by sa mal zreálniť výpočet minimálnej mzdy.
