Demokratické štandardy sa po uvoľnení opatrení zameraných na boj s pandémiou koronavírusu celosvetovo mierne zlepšili. Avšak v Rusku sa po začiatku jeho invázie na Ukrajinu značne prepadli. Vo štvrtok (2. 2.) o tom v najnovšom Indexe demokracie informoval ekonomický inštitút Economist Intelligence Unit (EIU). Vyplýva to zo správy agentúry AFP.
Len približne 45 percent obyvateľov na planéte Zem žije v demokratických systémoch, uvádzajú analytici. Takmer 37 percent populácie žije pod autoritárskym režimom, pričom veľkú časť z tohto čísla tvorí najmä Rusko a Čína.
V takzvanej úplnej demokracii žije menej než osem percent obyvateľstva zo skupiny 20 krajín, do ktorých patrí aj Kanada, Švédsko či Uruguaj.
„Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa demokratické ukazovatele v Rusku prepadli najviac zo všetkých štátov sveta,“ vyhlásil EIU. Rusko podľa neho už dlhý čas smerovalo „čoraz ďalej od demokracie, avšak v súčasnosti začína naberať prvky diktatúry“.
EIU dodal, že v rebríčku si pohoršila aj Burkina Faso, kde sa vlani odohrali dva vojenské prevraty a útoky džihádistov, ale aj Haiti, ktoré od vraždy prezidenta Jovenela Mosea v júli 2021 čelí zhoršujúcej sa ekonomickej a politickej kríze.
Naopak, pozitívny trend v súvislosti s demokraciou zaznamenali Čile, Francúzsko a Španielsko. Dôvodom je najmä uvoľnenie opatrení zameraných na boj proti koronavírusu, ktoré do určitej miery obmedzovali slobodu obyvateľstva.
Analytici však konštatujú, že „rok 2022 bol z hľadiska demokracie celkovo sklamaním“. Napriek očakávaniam, že sa situácia po zmiernení prísnych opatrení zlepší, tieto nádeje zabrzdil negatívny geopolitický vývoj.
Prvé tri priečky v Indexe demokracie za rok 2022 obsadili Nórsko, Nový Zéland a Island. Na chvoste rebríčka sa umiestnili Severná Kórea, Mjanmarsko a Afganistan.
