Len niečo viac ako mesiac po svojom vzniku sa stala Slovenská republika členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO – United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). Vo štvrtok 9. februára uplynie od tejto udalosti 30 rokov.
Stála delegátka Slovenskej republiky pri UNESCO v Paríži, veľvyslankyňa Anna Plassat Muríňová zdôraznila, že UNESCO ako organizácia pracujúca na budovaní obrany pred vojnami v mysliach mužov a žien, má pre Slovenskú republiku významný mandát. Tvrdí, že v tom je vidieť osobitý prínos UNESCO na globálnej úrovni, a teda aj pre Slovensko.
„Po prvé je to vo vzdelávaní generácií a všetkých vekových kategórií a sociálnych skupín smerom k tolerancii, inklúzii, ľudským právam a udržateľnému rozvoju, aby sme spoločne predchádzali vojnám a konfliktom,“ zdôraznila.
Plassat Muríňová ďalej podotkla, že v súvislosti s vojenskou agresiou na Ukrajine je jasné, že je potrebné toho ešte veľa spraviť. To sa týka aj globálnej ochrany svetového kultúrneho dedičstva
Slováci stáli už pri samotnom zrode UNESCO v novembri 1945 ako zakladajúci štát ešte v rámci bývalého Československa. Organizácia sídli v Paríži a v súčasnosti má 193 členských štátov. Generálnou riaditeľkou UNESCO je francúzska politička Audrey Azoulayová. V novembri 2021 ju zvolili na druhé štvorročné obdobie.
„UNESCO za posledné desaťročia významne stálo za naším národným rozvojom. Kultúrne, prírodné a nehmotné dedičstvo Slovenska získalo vďaka UNESCO medzinárodné uznanie. No vďaka nemu sa zároveň sformoval silný záväzok toto dedičstvo chrániť a uchovávať pre ďalšie generácie,“ podčiarkla Plassat Muríňová.
Slovensko a nehmotné dedičstvo
Prvýkrát pôsobí Slovensko od júla 2022 vo výbore nehmotného kultúrneho dedičstva. Ide o historický úspech našej krajiny, pretože výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva je jedným z najdôležitejších výborov UNESCO a Slovensko v ňom doteraz nemalo svoje zastúpenie.
Zvolenie Slovenska je jednoznačne ocenením práce krajiny. „Jednak jeho expertov na poli nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj slovenskej diplomacie,“ uviedla Plassat Muríňová.
Jednou z činností UNESCO je aj vytváranie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov z celého sveta, pričom sa na zozname aktuálne nachádza 1 157 lokalít. Už v roku 1993 sa do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradili tri slovenské lokality – Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec.
V roku 2000 zapísali mesto Bardejov, v roku 2008 drevené chrámy Karpatského oblúka, v roku 2009 mesto Levoča. Rokom 2021 pribudli na zoznam dve pamiatky z rímskych čias – Rímsky vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach. Taktiež Rímsky vojenský tábor Kelemantia v Iži pri Komárne.
Z prírodných pamiatok sa na zoznam zapísali jaskyne Slovenského krasu a Karpatské bukové pralesy. Popri tom má v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO Slovensko deväť zápisov.
Do zoznamu sa dostala Fujara v roku 2005. Terchovská muzika pribudla v roku 2013. Patria doňho aj Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017), Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), ako aj Sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican, ktoré sa do zoznamu zapísali v decembri 2022.
„UNESCO zároveň oceňuje aj prírodnú bohatosť Slovenska. Naša biosférická rezervácia Poľana dostala v roku 2017 cenu za najlepší manažment biosférickej rezervácie na svete,“ pripomenula Plassat Muríňová.
