Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu plán na uzavretie komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila desaťročia trvajúci konflikt oboch krajín o región Náhorný Karabach. Oznámil to vo štvrtok (16. 2.) arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorého citovala agentúra AFP.
Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach, horskú oblasť Azerbajdžanu obývanú prevažne Arménmi, už dve vojny.
Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí. A to, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia.
Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.
Pašinjan vo štvrtok oznámil, že Jerevan tento týždeň ukončil „ďalšiu fázu prípravy projektu mierovej dohody a nadviazania (diplomatických) vzťahov“ s Baku.
„Azerbajdžanu bol odovzdaný projekt komplexnej dohody,“ povedal prezident na štvrtkovom zasadnutí arménskej vlády. Ak bude dokument pre Azerbajdžan akceptovateľný a podpísaný, mal by podľa Pašinjana „priniesť trvalý mier“.
Toto vyhlásenie prichádza v období, keď medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie, a to pre azerbajdžanskú blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Jerevan v tejto súvislosti obviňuje Baku zo snáh o etnickú čistku, respektíve vyhnanie karabašských Arménov, ktorým v dôsledku blokády dochádzajú potraviny, lieky i pohonné hmoty.
Blokádu oficiálne uskutočňujú len azerbajdžanskí aktivisti protestujúci proti nelegálnej ťažbe surovín. Podľa Arménska však ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo však Baku popiera.
