Na hlavný obsah

Ukrajinci hovoria, že vojna sa začala už v roku 2014. Invázii predchádzali mesiace napätia

Vojna na Ukrajine začala presne pred rokom.

Ukrajinci hovoria, že vojna sa začala už v roku 2014. Invázii predchádzali mesiace napätia
Ilustračná snímka Foto: RTVS

Snaha Ukrajincov zvoliť si svoju vlastnú a suverénnu cestu budúcnosti siaha hlboko do minulosti. Z tej nedávnej pripomenieme niektoré míľniky.

Uvažovanie západným smerom prerušilo odmietnutie asociačnej dohody s EÚ v novembri 2013, nasledovali protesty v Kyjeve, proti ktorým násilne zasiahli bezpečnostné zložky. Symbolom bola centrálna časť mesta Majdan – Námestie nezávislosti.

V nasledujúcom roku donútili odísť z funkcie prezidenta Viktora Janukovyča. Nasledovala Krymská kríza a okupácia tohto strategického ukrajinského polostrova Ruskom. Násilie a boje sa rozvinuli aj na východe Ukrajiny, preto Ukrajinci hovoria o začiatku vojny už v roku 2014.

Situáciu sa nakrátko podarilo upokojiť takzvanými minskými dohodami, v tom čase bol prezidentom Petro Porošenko. Ukrajina sa aj po nástupe prezidenta Zelenského snažila o prozápadné smerovanie.

Po ďalších napätých mesiacoch, v novembri 2021, Rusko zhromaždilo vojská na hranici s Ukrajinou. Dvadsiateho prvého februára 2022 Rusko uznalo odštiepeneckú Doneckú a Luhanskú republiku. Dvadsiateho štvrtého februára nad ránom Vladimir Putin vo svojom propagandistickom prejave ohlásil inváziu na Ukrajinu a tá sa aj čoskoro začala.

Vyhlásili vojnový stav

Letecké a raketové údery nasledovala pozemná invázia. Ruské jednotky zaútočili z Ruska, Bieloruska aj z okupovaného Krymu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojnový stav.

Pozrite si celú reportáž RTVS:

„Rusko zaútočilo na našu vojenskú infraštruktúru, našich pohraničníkov a divízie pohraničnej stráže. Treba, aby každý z vás zachoval pokoj. Ak môžete, zostaňte, prosím, doma. V pohotovosti je armáda a celý bezpečnostný a obranný sektor. Nepodliehajte panike. Sme silní a pripravení na všetko. Zvíťazíme nad každým, pretože my sme Ukrajina,“ vyhlásil vtedy Zelenskyj.

Moskve sa krátko po vypuknutí invázie darilo. Zmocnila sa časti Kyjevskej oblasti, Záporožskej jadrovej elektrárne, miest Berdjansk, Melitopoľ či Cherson.

V apríli Rusi o väčšinu svojich územných ziskov prišli. Museli sa stiahnuť na Donbas. Už vtedy bolo jasné, že sa nezastavia pred ničím. Zničili divadlo v centre Mariupola, kde sa ukrývalo približne tisíc civilistov, vrátane detí. V oslobodenej Buči, Irpini a ich okolí Ukrajinci našli masové popraviská.

Hrozba potravinovej krízy

Moskva sa zároveň snažila držať v šachu svet – a to blokádou ukrajinských prístavov. Strach z možnej globálnej potravinovej krízy vystriedali obavy z prípadnej jadrovej katastrofy. Moskva a Kyjev sa dodnes obviňujú z neustáleho ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne.

Tá sa niekoľkokrát ocitla bez elektriny. Hoci jej zamestnanci odstavili všetky reaktory, situácia ostáva mimoriadne riziková.

Dvadsiateho tretieho septembra Rusko vyhlásilo referendá o anexii štyroch okupovaných regiónov Ukrajiny – Luhanska, Donecka, Chersonu a Záporožia – ktoré tvoria približne 15 percent jej územia.

„Táto fraška sa nedá nazvať ani len imitáciou referenda. Výsledky sme už dávno vedeli. My naďalej postupujeme a oslobodíme našu krajinu,“ reagoval vtedy ukrajinský prezident.

Putin napriek tomu 30. septembra podpísal dokumenty o pripojení štyroch ukrajinských území k Rusku.

Na Kerčskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom Krym, nastal 8. októbra mohutný výbuch. Išlo o dôležitý uzol pri zásobovaní nepriateľských síl na Kryme.

Ukrajincom sa napriek ťažkým bojom darí v znovuzískavaní svojho územia. Dobili späť Cherson aj ďalšie obce na východe Ukrajiny. Moskva odvtedy útočí na kľúčovú infraštruktúru.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet