Osem obchodných reťazcov sa zapojilo do iniciatívy Protiinflačná garancia, zákazníci tak na ich pultoch nájdu vybrané potraviny najbližšie tri mesiace za zastropované ceny. Niektoré položky na zozname produktov s garantovanou cenou vyvolali otázniky. Zisťovali sme preto, na základe čoho reťazce jednotlivé potraviny vyberali.
Predajcovia uviedli, že pri výbere zastropovaných potravín prihliadali najmä na tri podmienky. V prvom rade vyberali základné potraviny a tovary určené na každodennú potrebu. Obchodný reťazec Billa tým vysvetlil aj zaradenie toaletného papiera, hoc to nie je potravina. „Je to tovar každodennej potreby,“ uviedol špecialista komunikácie Marek Kravjar.
Druhou podmienkou bol pôvod. Reťazce sa pri výbere prikláňali na stranu slovenských výrobkov. „Zamerali sme sa najmä na slovenskú produkciu,“ uviedla Coop Jednota. Rovnako tak vyberal aj reťazec Labaš. „Pre podporu domácej produkcie sme do výberu zahrnuli predovšetkým produkty vyrobené na Slovensku,“ uviedla spoločnosť.
Tretí faktor vstúpil do hry po analýze nákupných košíkov. Reťazce tak do zoznamov zaradili aj obľúbené produkty ich zákazníkov. „Výber produktov sa odvíjal od obľúbenosti a spotreby u našich zákazníkov,“ priblížil marketingový manažér Terna Marek Koštrna.
„V zozname položiek, ktoré sme vybrali, sú najpredávanejšie tovary vo svojich kategóriách, ktoré náš zákazník vyhľadáva a nakupuje,“ priblížila Coop Jednota.
Málo zeleniny, veľa alkoholu
Na viacerých zoznamoch chýbala zelenina a ovocie. „Ich ceny sú dnes veľmi nestabilné, preto sme kategóriu ovocia a zeleniny z dôvodu momentálnej situácie s dostupnosťou a sezónnosťou nemohli zaradiť do zoznamu,“ vysvetlil výkonný riaditeľ spoločnosti Labaš Martik Kozák.
Naopak, na viacerých zoznamoch sa často objavujú alkoholické nápoje, ako napríklad vína a pivá. Napríklad Lidl zastropoval ceny až pri deviatich druhoch vína. Na našu otázku, prečo ich zaradili na zoznam, reťazec priamo neodpovedal.
„Do zoznamu sme vyberali produkty, pri ktorých, ak sa nič nepredvídané nestane, vieme garantovať ceny po dobu najbližších troch mesiacov. Zohľadňovali sme pritom signály z trhu, od našich dodávateľov a tiež výrobcov,“ vysvetlil vedúci úseku komunikácie reťazca Lidl Tomáš Bezák.
Iniciatívu vnímajú negatívne aj súkromní majitelia malých predajní. Niektorí z nich tvrdia, že ide o kartelovú dohodu agrorezortu a vybraných obchodných reťazcov. Prekáža im, že rezort na svojej stránke zverejnil zoznamy konkrétnych obchodných reťazcov, čím znevýhodňuje ostatných predajcov.
Pomoc v boji s infláciou
Iniciatíva vznikla v čase vysokého nárastu cien potravín. Analytička WOOD&COMPANY Eva Sadovská si však nemyslí, že to infláciu v nasledujúcich mesiacoch nejako výraznejšie ovplyvní.
„Neočakávame, že by sme sa odrazu v apríli alebo v máji z dôvodu zastropovania bavili nie o 28-percentnom náraste cien potravín – ako je tomu teraz, ale napríklad iba o 10 či 15-percentnom zdražovaní,“ uviedla.
Zaujímavé bude podľa analytičky sledovať, ako sa so zastropovanými cenami vysporiada aj samotný spotrebiteľ. „V čase rekordne vysokej inflácie je cena pre spotrebiteľa dôležitá,“ dodala Sadovská. Predpokladá, že ceny potravín budú v spotrebiteľskom správaní „hrať prím aj naďalej“.
Spotrebitelia podľa nej nebudú uprednostňovať produkty so zastropovanými cenami, ak bude na výber lacnejší variant produktu.
„Ak výrobok s nálepkou Protiinflačnej garancie bude lacnejší ako jeho sused z regála, spotrebiteľ po ňom siahne. Ak to bude naopak, v košíku skončí zrejme iný – lacnejší produkt,“ skonštatovala.
Obmedzenia hospodárskej súťaže
Potraviny jednotlivé reťazce vyberali sami a o ich výbere nediskutovali s ostatnými subjektami. Aj preto sa na zoznamoch opakovane objavujú rovnaké typy výrobkov. Líšia sa iba značkou a cenou. Napríklad 250-gramovú tehličku 82-percentného masla ponúka Tesco za 1,99 eura, Billa za 3,29 eura a Kaufland za 2,79 eura.
Vynára sa tak otázka, či nedochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže a či jednotlivé reťazce nebudú v nevýhodnej pozícii. „V tejto chvíli by bolo predčasné hodnotiť, či uvedeným konaním podnikateľov môže alebo nemôže dochádzať k obmedzovaniu hospodárskej súťaže,“ tvrdí Protimonopolný úrad SR. Naopak, protizákonné by bolo, ak by sa na cenách dopredu dohadovali.
Poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nom. OĽANO) sa obhajuje tým, že „ide o iniciatívu obchodných reťazcov“.
