Minulý rok bol v Európe druhý najteplejší v meranej histórii a sprevádzalo ho niekoľko klimatických extrémov. Kombinácia najteplejšieho leta v histórii a suchej zimy viedla k rekordnému úbytku alpských ľadovcov. Uviedla to vo štvrtok (20. 4.) agentúra Európskej únie pre monitorovanie atmosféry a zmeny klímy Copernicus vo svojej správe o klíme za rok 2022.
Európa podľa nej zaznamenala historicky najvyšší počet hodín slnečného svitu, čo na jednej strane viedlo k bezprecedentnej výrobe elektriny zo slnka, ale na druhej strane k zvýšenému riziku pre ľudské zdravie.
Minulé leto bolo v Európe najteplejšie v histórii, pričom prekročilo priemer za obdobie rokov 1991 až 2020 o 1,4 °C. Letné horúčavy a nedostatok snehových zrážok viedli podľa správy k tomu, že v Alpách sa stratila vrstva ľadu zodpovedajúca piatim kubickým kilometrom.
Sucho však netrvalo len v zime, ale aj v lete, čo spôsobilo problémy napríklad poľnohospodárom a vodnej doprave. Dve tretiny európskych riek mali vlani podpriemerný stav vody a priemerná ročná vlhkosť pôdy bola druhá najnižšia za posledné polstoročie.
„Správa poukazuje na alarmujúce zmeny v našej klíme vrátane najhorúcejšieho leta v Európe, ktoré sprevádzali vlny horúčav v Stredomorí a rekordné teploty v Grónsku,“ povedal vedúci služby Copernicus pre klimatické zmeny Carlo Buontempo. Podľa jeho slov je pochopenie dynamiky európskej klímy kľúčom k úsiliu o zníženie vplyvu zmien na kontinent.
Emisie uhlíka najvyššie za 15 rokov
Extrémne udalosti môžu mať podľa klimatológov aj negatívne dôsledky na ľudské zdravie. Podľa správy napríklad južná Európa zaznamenala v minulom roku najvyšší počet dní, keď horúčavy predstavovali zdravotné riziko. Emisie uhlíka z početných lesných požiarov počas letného obdobia boli najvyššie za posledných 15 rokov.
Správa agentúry EÚ hovorí aj o vplyve minuloročného počasia na energetický sektor Európy, ktorá sa po ruskej invázii na Ukrajinu snaží urýchliť prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Skutočnosť, že v Európe bolo najviac slnečného svitu za posledných 40 rokov, mala pozitívny vplyv na nadpriemernú produkciu slnečnej energie.
Naopak, veterné farmy na pevnine, najmä v južnej a strednej Európe, vyrobili menej elektriny v dôsledku slabšieho vetra.
