Keď rodičia odmietnu ochranu dieťaťa očkovaním, idú vlastne proti jeho zdraviu. Uviedol pre spravodajský portál RTVS prednosta Kliniky pediatrie FN Trenčín a trenčiansky krajský odborník ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Pavol Šimurka. Odkázal sa pritom na to, že každé dieťa má podľa WHO právo ochrániť svoje zdravie proti infekcii očkovaním.
Predseda Pracovnej skupiny pre očkovanie Slovenskej pediatrickej spoločnosti tak reagoval na utorkové (25. 4.) informácie hlavného hygienika Jána Mikasa o klesajúcej úrovni zaočkovanosti detí proti osýpkam, mumsu a ružienke (MMR). U detí narodených v roku 2020 je už pod hranicou 95 percent, ktorá zabezpečuje kolektívnu imunitu na celonárodnej úrovni.
Na otázku, čo by mal štát spraviť pre riešenie problému s klesajúcou zaočkovanosťou, Šimurka odpovedal, že všade platí „cukor a bič“.
“Očkovaní majú svoje výhody – plne hradená vakcína aj zdravotná starostlivosť od štátu pri očkovaní, to nie je inde samozrejmosť, a tiež zabezpečenie stavu, kedy očkovaný v budúcnosti ochorenie nebude mať,“ spresnil. Na druhej strane keď rodičia túto ochranu odmietnu, mali by podľa neho prísť o iné benefity v zdravotníctve či v školstve.
Stratu benefitov podporuje aj všeobecná lekárka pre deti a dorast Kristína Visolajská. Slovenským zákonodarcom by tak napríklad odporučila, aby bolo prijatie do škôlky podmienené zaočkovaním. “Nie je fér, že pre malých škôlkarov chodia do škôlky rodičia s malými (ešte nezaočkovanými) bábätkami, ktoré sú tak ohrozené nezaočkovanými deťmi v škôlke,“ spresnila.
Problémom sú aj dezinformácie
Pediatri sa podľa odborníka Šimurku pri očkovaní detí najčastejšie stretávajú s tým, že rodičia nevedia proti čomu presne sa ich deti očkujú a aké reakcie u nich majú po očkovaní očakávať. Medzi problémy zaradil aj dezinformácie o následkoch očkovania. V tom sa s ním zhoduje aj doktorka Visolajská. “Občas sa stretnem s tým, že rodičia odkladajú povinné očkovanie alebo deti nedajú vôbec zaočkovať z dôvodu strachu z vakcíny. Žiaľ, často majú informácie z rôznych pokútnych internetových zdrojov,“ vysvetlila.
Poukázala aj na to, že ešte pred pár rokmi sa anti-vax rodičia spoliehali na to, že zaočkované boli takmer všetky deti v ich okolí a skutočne, dostať vtedy osýpky bolo takmer nemožné. Situácia sa však podľa nej zmenila.
“Jednak dnes zaočkovanosť klesla pod kritickú hranicu a tiež k nám ročne prúdia tisícky migrantov, ktorí zaočkovaní nie sú. Pomoc ľuďom z ohrozených krajín považujem za správne a ľudské, ale treba si uvedomiť, že už žiadne nezaočkované dieťa nie je chránené pred ochorením a situácia sa stále zhoršuje,“ uviedla.
Doktorka dodala, že so závažnou komplikáciou po očkovaní sa osobne vo svojom okolí ešte nestretla a to ani sprostredkovane.
Visolajská má pri rodičoch odmietajúcich očkovanie zavedený jasný postup. Najprv si ich opakovane volá na pohovor. “Vždy sa snažím vypočuť ich obavy a nájsť pre ich strach pochopenie. Často svoje rozhodnutie nemyslia zle, len majú strach z neznámeho,“ uviedla.
Zároveň sa im snaží vysvetliť reálne riziká. Spoločne si pozrú fotografie a videá, ako ochorenie vyzerá v realite. Mnohí rodičia tak podľa nej svoje rozhodnutie zmenia, viacerí však nie. “Tých potom nahlasujem Úradu verejného zdravotníctva,“ dodala.
Stačí raz vidieť
Najlepšou motiváciou k očkovaniu je pre rodičov vidieť ochorenie a jeho šírenie v okolí. Význam vakcíny pochopia, keď sa ochorenie v okolí týka aj priamo ich vlastného dieťaťa. “Starí rodičia, ktorí priebeh ochorení poznali v minulosti, boli jednoznačnými podporovateľmi očkovania v rodine,“ dodal Šimurka.
Visolajská si myslí, že najlepšia je edukácia. “Začínam už v novorodeneckom veku, aby mali rodičia dostatok času si naštudovať rôzne typy vakcín. Mám pripravené jednoduché materiály a tiež dám každému brožúrku ‚Sprievodca očkovaním‘, kde si nájdu relevantné informácie. Veľmi dôležitý je vzťah medzi lekárom a rodičom založený na rešpekte a vzájomnom vypočutí,“ ozrejmila.
Pediatrička si tiež všíma, že veľká väčšina rodičov je edukovaná a stále viac sa rozhodujú aj pre nepovinné očkovania. Podľa nej výrazne pomohlo aj to, že všetky vakcíny, vrátene povinných aj nepovinných, sú do troch rokov veku plne hradené zdravotnými poisťovňami.
Z nepovinných očkovaní sa rodičia najviac rozhodujú pre vakcíny proti rotavírusom, kliešťovej encefalitíde, ovčím kiahňam, chrípke či žltačke typu A. V mojej ambulancii je 90 percent dojčiat zaočkovaných proti rotavírusom a veľmi populárna sa stáva vakcína proti chrípke vo forme kvapiek do nosa.
Osýpky, mumps a rubeola
Pri osýpkach, mumpse a rubeole (ružienke) ide o vírusové ochorenia. “Čiže proti nim nemáme antiinfekčnú liečbu ako u bakteriálnych ochorení, pri ktorých sa používajú antibiotiká,“ vysvetlil Šimurka.
Protivírusová liečba je podľa neho v tomto prípade len nešpecifická a jediným riešením je preto prevencia a tou je očkovanie. Doplnil, že pri preočkovanosti detí sa ochorenia v populácií nevyskytujú.
Pri nedostatočnej zaočkovanosti, pričom stačia malé oblasti, tzv. „vakcinačné diery“ medzi ktorými sa ochorenia presúvajú, vznikajú menšie epidémie. Na rozdiel od iných očkovacích látok, napríklad hemofily či pneumokoky, sa vekom nezíska imunita. Jedinec je teda ohrozovaný celý život.
Ochoreniam je tak omnoho jednoduchšie predchádzať a vôbec sa nenakaziť ako potom hľadať efektívnu liečbu, pripomenula Visolajská.
Poškodenie mozgu či neplodnosť
Šimurka pripomenul, že u starších osôb je priebeh niekedy ťažší ako v skorom veku, napríklad pri osýpkach či mumpse. “Osýpky majú komplikáciu – závažný zápal pľúc. Najzávažnejšie je poškodenie mozgu. Mumps u chlapcov môže vyvolať zápal semenníkov a následnú neplodnosť v dospelosti, rizikom je aj zápal mozgových blán,“ spresnil.
Ku komplikáciám osýpok sa vyjadrila aj Visolajská. “Aj u predtým zdravých detí môžu osýpky spôsobiť vážne ochorenie vyžadujúce hospitalizáciu. U jedného z 1 000 prípadov osýpok sa vyvinie akútny zápal mozgu, ktorý často vedie k trvalému poškodeniu mozgu. Jedno až tri z každých 1 000 detí, ktoré sa nakazia osýpkami, zomrú na respiračné a neurologické komplikácie,“ vysvetlila.
Pripomenula tiež, že subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE) je zriedkavé, ale smrteľné degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému charakterizované zhoršením správania a intelektu a záchvatmi, ktoré sa vo všeobecnosti vyvinú sedem až desať rokov po infekcii osýpkami.
Šimurka vysvetlil, že ružienka nie je ochorením nebezpečná. Závažné je však jej prekonanie v tehotenstve, ktorého následkami sú potraty, pôrody mŕtvych plodov, ale aj závažné vrodené chyby. Rubeola je podľa Visolajskej teda zaujímavá tým, že očkovanie nechráni ani tak priamo zaočkovaného, ale viac tehotné ženy v okolí.
