Už pred zverejnením finálnej nominácie na MS v hokeji 2023 bolo viac-menej jasné, ktorí hráči obsadia miestenky na poste brankára. Tréneri reprezentácie Slovenska sa na 86. majstrovstvách sveta budú spoliehať na trio z najvyššej slovenskej súťaže v zložení: Samuel Hlavaj, Stanislav Škorvánek a Dominik Riečický.
Samuel Hlavaj
Dvadsaťjedenročný brankár sa k výberu Craiga Ramsayho pripojil počas druhého týždňa neoficiálnej spoločnej prípravy. V oficiálnej časti čelil súperovým strelám v dvoch stretnutiach.
Najskôr sa o slovo prihlásil čistým kontom v zápase slovenskej reprezentácie proti Švajčiarsku, keď zneškodnil všetkých 37 striel Helvétov. Menej mu vyšiel druhý duel, ktorý odchytal proti Nemecku. Z 29 streleckých pokusov súpera inkasoval štyrikrát.
Návrat domov a hneď majstrovský titul
Odchovanec Martina hájil v predchádzajúcich dvoch ročníkoch farby HC Slovan Bratislava. V nedávno skončenej sezóne zastával v klube z hlavného mesta pozíciu tímovej dvojky po boku skúseného Kanaďana Jareda Coreaua. Do bránky sa celkovo postavil 19-krát (18-krát v základnej časti, raz v play-off).
Zápasovú prax naberal aj vo farmárskom prvoligovom tíme HC Modré Krídla Slovan. V ročníku 2021/2022 pomohol belasým k zisku extraligového titulu. Pred príchodom do Slovana pôsobil v quebeckej juniorke.
Pochváliť sa môže aj dvomi štartami na majstrovstvách sveta do 18 rokov a tromi účasťami na juniorskom šampionáte do dvadsať rokov. V nadchádzajúcej sezóne bude pôsobiť v českej Tipsport extralige vo farbách HC Plzeň.
Stanislav Škorvánek
Dvadsaťsedemročný brankár sa zapojil do prípravy reprezentácie pred MS v hokeji 2023 po dvojzápase so Švajčiarskom. Medzi tri žrde sa prvýkrát postavil v druhom dueli s Českom, v ktorom ho trikrát prekonali.
Následne mu tréneri dali dôveru v oboch prípravných stretnutiach s Rakúskom. V prvom meraní síl vyťahoval puk zo svojej bránky až šesťkrát, v druhom súboji počas 30 minút neinkasoval.
Trpezlivosť nomináciu prináša
Škorvánek začínal s hokejom v rodnej Žiline. Po tom, čo pod Dubňom prešiel všetkými mládeneckými kategóriami, obliekal dresy slovenskej 20-ky (v tom čase pôsobiacej v extralige), prvoligového Bardejova, Detvy a Trnavy.
V ročníku 2017/2018 zavítal premiérovo do Košíc. Pobyt na východnom konci republiky si predĺžil až do sezóny 2020/2021, keď chytal v Michalovciach. Po prvom pôsobení na Zemplíne sa rozhodol pre návrat do Žiliny. Svojmu materskému klubu chcel pomôcť k vytúženému postupu do extraligy.
Prvotný cieľ sa mu splniť nepodarilo, ale po individuálne úspešnej sezóne, keď sa stal percentuálne najúspešnejším brankárom Slovenskej hokejovej ligy, si ho opäť vyhliadli Michalovce.
V drese líšok nadviazal na výkony zo Žiliny, keď sa postupne prepracoval na stabilnú jednotku mužstva. Po dramatickej sérii, v ktorej bol výraznou postavou na strane Michaloviec, vystavil jeho tímu semifinálovú stopku neskorší majster HC Košice.
Dominik Riečický
Ako posledný z brankárov sa k reprezentácii pridal Dominik Riečický. Stalo sa tak pred záverečným blokom spoločnej prípravy. Do bránky sa preto postavil len raz, keď v poslednom prípravnom zápase proti Rakúsku vystriedal Stanislava Škorvánka. Za svoj chrbát pustil tri strely.
Kariéra najstaršieho z našich brankárov sa úzko spája najmä s jeho rodnými Košicami. V metropole východu strávil svoje mládežnícke roky aj značnú časť seniorskej kariéry. S oceliarmi sa v ročníkoch 2013/2014 a 2022/2023 tešil z majstrovského titulu.
V druhej lige uvažoval nad koncom kariéry
Okrem Košíc si na Slovensku vyskúšal aj pôsobenie v Detve, v tom čase prvoligovom Bardejove, Prešove, Spišskej Novej Vsi a Martine či dokonca v druholigovom Humennom. Ako sám priznal, práve počas pôsobenia na Zemplíne viackrát premýšľal nad ukončením kariéry.
Dnes už vieme, že jeho rozhodnutie pokračovať bolo správne. V lete 2020 sa pred začiatkom ročníka zúčastnil try-outu, ktorý zorganizoval HC Košice. Uspel. Po troch rokoch v drese oranžovo-čiernych dvihol nad hlavu svoj druhý majstrovský titul, ku ktorému prispel značnou mierou.
Navyše sa radoval aj z individuálneho ocenenia v podobe Zlatej korčule pre najužitočnejšieho hráča play-off. Slovensko reprezentoval na jedných majstrovstvách sveta do 18 rokov a dvoch šampionátoch do dvadsať rokov.