Turecko je v posledných rokoch kritizované na západe najmä pre svoj postoj k slobode slova. Novinári končia za mrežami aj za články kritizujúce autority. Venovať sa investigatíve je komplikované. Predvolebná kampaň však podľa pozorovateľov nijako významne neutrpela, hoci 80 až 90percent médií patrí v schéme k podporovateľom súčasného prezidenta Erdogana.
Najmä počas posledných piatich rokov sa totiž mobilizovali opozičné médiá, ktoré mali predtým možno až okrajový charakter. Opozícia pred zajtrajšími prezidentskými a parlamentnými voľbami sľubuje zastaviť súdne konania proti slobode tlače.
Téme sa v Rádiožurnále venovala redaktorka Miroslava Neira Cuellar Hospodárová priamo z Turecka:
Na Turecko pripadá podľa niektorých zdrojov 10 percent, podľa iných až tretina, všetkých väznených novinárov vo svete. Obvinených je tam momentálne asi 200 ľudí, vo väzení vyše 40.
„Ak sa v niektorý z týchto dní vyberiete na súd sledovať procesy, je veľmi pravdepodobné, že natrafíte aspoň na jeden prípad nejakého obvineného novinára,“ povedal redaktorke turecko-francúzsky redaktor a zástupca organizácie Reportéri bez hraníc Erol Önderoğlu. Súdy ho obvinili z podpory teroristov len preto, že sa raz zo solidarity zastal kolegov z redakcie prokurdských novín.
Médiá v Turecku sú podľa neho veľmi polarizované, ale zároveň možno až prekvapivo zdržanlivé. Nemyslí si však, že by v nich išlo o autocenzúru.
Súdne napadnutie prokuratúrou
Vysvetlil, že za posledných vyše 10 rokov takmer všetko, čoho sa v investigatíve novinári dotknú – napríklad pokiaľ sledujú politickú korupciu, politický klientelizmus, či kritizujú zneužitie náboženských pravidiel, je vzápätí použité proti nim. Súdne ich napadne prokuratúra zjavne zneužitá vládnymi kruhmi.
Novinárov, ktorí sa odvážili poukázať na niečo, čo nefunguje, kritizujú ako nedostatočných patriotov a spokojní sú, ak im médiá pomáhajú presadzovať ich ciele a nápady.
Zatiaľ však celkom dobre zvládajú vysporiadať sa s bezprecedentnými zásahmi, podobne ako mimovládky, či ľudskoprávne organizácie, myslí si Önderoğlu. Časť tureckej spoločnosti však hnevá, že sa arogancia súčasnej vlády prezentuje ako istý druh sebavedomia.
Za posledných 20 rokov to rozdelilo spoločnosť. Očakávajú preto zmenu, cestu k akémusi národnému zmiereniu. Na mítingoch zástancovia opozičného lídra Kemala Kiličdaroglua vykresľujú ako supermana. Pre výzor, ale aj pre štýl jeho reči ho tiež volajú Kemal „Gandhi“.
Na to, aby sa však zmena dokázala naozaj odohrať, by Turci museli zvoliť aj parlament, ktorý by s ním dobre vychádzal, ak by bol zvolený za nového prezidenta. Isté zatiaľ nie je ani jedno ani druhé.
