Je čoraz pravdepodobnejšie, že v niektorom z najbližších piatich rokov bude prekonaný vytýčený limit priemerného globálneho oteplenia o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
Uviedla to v stredu (17. 5.) Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojom výhľade ohľadom vývoja svetovej klímy pre roky 2023 až 2027. Štáty sveta pritom deklarovali vôľu držať globálnu priemernú teplotu pod predmetnou hranicou.
Oteplenie planéty o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím sa považuje za úroveň, pri prekročení ktorej nastanú vlny horúčav, záplavy, sucho, poľnohospodárska neúroda a vymieranie druhov pre ľudstvo veľmi ťažko zvládnuteľné.
Na udržanie oteplenia pod touto úrovňou sa prihlásili takmer všetky štáty sveta v parížskej klimatickej dohode z roku 2015.
Ešte vlani WMO uvádzala, že v nasledujúcom päťročnom období nastane prelomenie hranice oteplenia o 1,5 stupňa s pravdepodobnosťou necelých 50 percent. Teraz uvádza 66 percent.
Nemusí ísť o trvalé prekročenie limitu
WMO nepredpokladá, že limit oteplenia sa bude v najbližších rokoch prekračovať natrvalo. „WMO však bije na poplach, pretože miera 1,5 stupňa bude dočasne prekračovaná čoraz častejšie,“ varoval podľa agentúry DPA generálny sekretár WMO Petteri Taalas.
Meteorologická organizácia očakáva, že priemerná ročná teplota do roku 2027 aspoň raz dosiahne rekordnú hodnotu. Dôvodom je kombinácia klimatickej zmeny spôsobenej človekom a prirodzeného klimatického javu El Niňo. „Bude to mať ďalekosiahle dopady na zdravie, potravinovú bezpečnosť, hospodárenie s vodou a životné prostredie,“ varoval Taalas. „Musíme sa pripraviť,“ nabádal.
El Niňo a jeho protipól La Niňa prispievajú k výskytu extrémneho počasia v mnohých regiónoch sveta. El Niňo ženie globálnu priemernú teplotu nahor, zatiaľ čo La Niňa má ochladzujúci efekt. Tieto dva javy sa striedavo vyskytujú vždy po niekoľkých rokoch.
