Slovensko, má novo schválenú Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030. Splnilo jednu z podmienok plánu obnovy a odolnosti.
Najväčšími problémami vedy na Slovensku sú byrokracia, zlá komunikácia a nedostatok vedeckých príležitostí. Tvrdí to vedkyňa Dominika Fričová, ktorá sa zaoberá výskumom Parkinsonovej choroby. Po rokoch v zahraničí sa vrátila na Slovensko.
„Sú ľudia, ktorí sú ochotní načúvať, ktorí sú ochotní k tomu dialógu, čo znamená, že sami si pýtajú spätnú väzbu, že čo nám ako vedcom chýba,“ povedala Fričová zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Inovačnej stratégii sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Natália Krížová:
Hovorí o ľuďoch z Výskumnej a inovačnej autority, ktorá pripravila projekt, kam má smerovať veda na Slovensku. Naviazaný je na plán obnovy a jeho cieľom je sústrediť sa na talenty. Chce ich na Slovensku nielen udržať, ale aj prilákať cudzincov zo zahraničia. Súhlasí s ním aj predseda vlády, pod ktorého výskumná agentúra spadá.
„Nebudeme mať chaos v rozdeľovaní financií na vedu výskum a inovácie a takisto sa budeme snažiť odmeňovať tých, ktorí majú aj výkon, to znamená výsledky,“ uviedol premiér Ľudovít Ódor.
Podľa premiéra 25 percent vysokoškolákov študuje vonku a len menej ako polovica z nich sa chce vrátiť na Slovensko. „Tak nemáme inú možnosť, ako zmeniť prístup k talentom, zmeniť prístup k inováciám,“ dodal.
Vzdelaným nemožno zabrániť v odchode
Iva Kleinová z Výskumnej a inovačnej autority hovorí, že sa nedá zabrániť vzdelaným ľuďom v odchode zo Slovenska, na ich miesta však treba prilákať nových.
„Zjednodušovať tie procesy, ako sa sem môžu dostať. Mnoho firiem aj má spôsoby, ako si nájsť tých ľudí, ktorí by sem prišli, aj vysoké školy majú, ale niekedy hlavne z tých tretích krajín mimo európskej únie je veľmi ťažké, aby sa sem dokázali dostať,“ skonštatovala Kleinová.
Podľa Michaely Krškovej má Slovensko šancu vo výskume a v inováciách napredovať, ale chýbajú predvídateľné zdroje zo štátneho rozpočtu. Príkladom môžu byť Estónsko či Fínsko, kde investujú do vedy a výskum každoročne rovnaké percento HDP,“ podotkla.
„My sme sa spoliehali primárne na Európske zdroje, aj sa stále spoliehame. Je problematické bez štátneho rozpočtu financovať inštitúcie,“ povedala.
Podľa Ivy Kleinovej sa vláda zaviazala investovať do vedy, výskumu a inovácií zo štátneho rozpočtu toľko peňazí, aby o sedem rokov dávala ročne viac ako miliardu eur.
