Napriek tomu, že počas svojej politickej kariéry musel Recep Tayyip Erdogan čelil mnohým krízam, stále zostáva jedným z najvplyvnejších lídrov krajiny. Médiá i experti sa zhodujú, že tureckú politiku ovplyvnil po zakladateľovi modernej republiky Kemalovi Attarturkovi najviac.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová:
Sedemdesiatnik Recep Tayyip Erdogan vystúpal na najvyššie poschodia politiky zo skromných pomerov. Syn strážcu čiernomorského pobrežia začínal v uliciach Istanbulu predávaním limonády. V 90. rokoch ho už mal ako starosta celé pod palcom.
Okrem iného aj bývalý futbalista tiež tvrdil, že má v krvi fair-play, to si mnohí jeho kritici nemyslia. Pokiaľ však ide o politiku a futbal, darí sa mu v hetrikoch. Trikrát bol premiérom a teraz sa stal tretí raz prezidentom.
Dnes už Erdoganovi Západ netlieska
Prvýkrát v roku 2002 ako premiér sľuboval, že Turecko dostane z chudoby i lepšie vzťahy s Bruselom a Západom. A Západ i Brusel mu za to boli naklonení, pripomína Vladimir Bizik z Centra bezpečnosti a vojnových strategických štúdii na Univerzite obrany v Brne.
„Nezabúdajme, že v tejto svojej prvej fáze moci ho veľmi silne podporoval Západ, to ako oklieštil moc armáde a vôbec silovým zložkám, to sa stretlo s potleskom Európskej únie a USA. Zrušil trest smrti, zlepšil postavenie žien, na čo sa dnes už ťažko spomína, lebo je to už iný Erdogan,“ skonštatoval.
Dnešnému Erdoganovi už Západ netlieska. Kritizuje ho za oslabovanie právneho štátu, základných práv, nezávislosti súdnictva či väznenie novinárov a prirovnávajú ho k diktátorom – Vladimira Putina nevynímajúc, vysvetlil analytik.
„Pred voľbami sa hovorilo, že pokiaľ by Erdogan prehral, že aj autoritársky vodcovia sa dajú poraziť a že táto iliberálna vlna, ktorá prebieha aj na Západe, dosiahla svoj vrchol a bude klesať. Keď sa pozrieme na to, že Erdogan tú podporu stále má, tak platí opak,“ dodal Bizik.
Po pokuse o prevrat si nechal v referende schváliť veľké rozšírenie prezidentských právomocí. Ústavnú podmienku, že hlavou štátu môže byť občan Turecka maximálne dva razy, zas obišiel tak, že posunul termín volieb o mesiac skôr.
