Ak politik zažaluje noviny, televíziu alebo rozhlas za uverejnenie nepravdivej informácie, ktorá pochádzala napríklad aj od úradu vlády a súd vyhrá, médiá sa budú musieť ospravedlniť. Parlament prekvapivo schválil zmenu väčšinou hlasov.
Viacerí poslanci však tvrdia, že nevedeli o čom rozhodovali, keďže opatrenie sa schvaľovalo ako prílepok. Podľa nich dochádza k zásahu do slobody prejavu a hovoria o protiústavnosti. OĽANO a priatelia, ktoré stojí za opatrením, to odmieta.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek:
Príklad číslo jeden – Robert Fico (Smer-SD) označí prezidentku Zuzanu Čaputovú za americkú agentku. Médiá zverejnia informáciu, keďže ju priniesol líder najsilnejšej opozičnej strany. Hlava štátu sa môže brániť a žalovať nielen politika, ale aj médiá za šírenie lži. Ak by súd vyhrala, každá zo strán by sa musela ospravedlniť.
Príklad číslo dva – médiá uverejnia informáciu z dôveryhodného zdroja, napríklad vyhlásenie z úradu vlády. Niektorí politici ho označia za lož a žalujú médiá za jej šírenie. Súd vyhrajú a médiá sa opäť musia ospravedlniť, hoci informáciu len prevzali.
Poslanec Milan Vetrák (OĽANO a priatelia), ktorý ho v parlamente presadil, to považuje za elementárnu slušnosť. „Je to jedno z akého zdroja čerpá, ak raz o niekom uverejním nepravdu, že je vrah či kriminálnik, tak nech sa ten človek aj médium za to ospravedlní,“ vysvetlil poslanec Vetrák.
Podľa poslanca Vetráka závisí všetko od toho, kto sa ocitne na lavici žalovaných. „Keď si žalobca vyberie nie toho politika, ale médiu, a to neustojí na súde pravdivosť tej informácie, tak sa bude musieť ospravedlniť. Aj keď čerpalo od štátneho úradníka či úradu, ale bud musieť prehrať na súde,“ dodal.
Médiá nemôžu zodpovedať za výroky politikov
Niekdajší predseda mediálneho výboru Kristián Čekovský zo strany Demokrati tvrdí, že médiá nemôžu byť zodpovedné za výroky politikov alebo štátnych úradov. „Je hanba, že hnutie OĽANO a priatelia sa snažia obmedzovať prácu novinárov len pre to, aby o nich nikto nič škaredé nenapísal,“ povedal Čekovský.
Opatrenie je nešťastné, odkazuje SaS. Strana si to myslí napriek tomu, že ho v pléne, rovnako ako poslanci Demokratov, podporila. Poslanec Alojz Baránik však vysvetľuje, že nevedeli, o čom hlasovali, keďže išlo o tzv. prílepok. Podobné pokusy OĽANO v minulosti odmietli z nasledujúcich dôvodov. „Je to aj ústavné sporné, či má niekto zodpovedať za výroky niekoho iného. Je to sporné, či sa nejedná o obmedzovanie slobody prejavu,“ vysvetlil Baránik.
Podľa predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára nebolo korektné, že sa zmena schválila takýmto spôsobom. Teda prílepkom k inému zákonu. Novinárom odkazuje: „Nemôžete zodpovedať za to, čo robí politik. Vy máte priniesť reálnu, pravdivú skutočnosť, ktorá sa udiala a máte ju sprostredkovať občanom.“
Opatrenie môže stopnúť ešte prezidentka, ak sa ho rozhodne vetovať. K nepodpísaniu zákona ju vyzývajú viacerí poslanci.
