V litovskom Vilniuse sa v utorok (11. 7.) začal samit NATO. Rokovať sa na ňom má nielen o dlhodobej podpore Ukrajiny, ale napríklad aj o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie.
O samotnom samite, ale aj o podpore krajín v otázke vstupu Švédska do NATO sa moderátorka Iveta Vanková v relácii Aktuálne :24 rozprávala s analytikom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúšom Halásom:
V čom je tento samit dôležitý?
V niekoľkých aspektoch. Jednak sa bude do veľkej miery zaoberať vstupom alebo očakávaným vstupom Švédska do aliancie. Bude sa zaoberať taktiež dlhodobou podporou Ukrajiny, ako aj možným vstupom Ukrajiny do Aliancie.
Zároveň sa bude zaoberať, čo je pre členské krajiny asi najdôležitejšie, akousi revíziou obranných plánov a obranného plánovania aliancie. Tieto tri témy sú asi najdôležitejšie.
Ako ste aj spomenuli, spojenci majú rozhodovať aj o vstupe Švédska do NATO a najnovšie s tým súhlasí už aj Turecko. Prezident Erdogan žiadosť pošle čo najskôr na ratifikáciu do parlamentu. Také je čerstvé vyjadrenie. Predpokladáte teda, že to prejde už hladko?
Áno, také je očakávanie, ktoré, musím povedať, bolo dlhodobé. Očakávalo sa, že sa to zlomí, čo sa týka tureckej pozície po prezidentských voľbách. Tak to v súčasnosti vyzerá, že už ide naozaj o otázku procedurálneho schvaľovania v tureckom parlamente, ako aj v maďarskom parlamente.
Druhou krajinou, ktorá dosiaľ neratifikovala vstup Švédska do NATO, je Maďarsko. Čo teraz môžeme očakávať od Maďarska? Dostane Švédsko zelenú kartu aj od nich? Maďarský šéf diplomacie Péter Szijjártó pred samitom povedal, že ratifikácia Švédska je už iba technickou otázkou.
Presne tak, myslím si, že dokonca tam padlo vyjadrenie, že Maďarsko by nechcelo byť posledné, kto schváli vstup Švédska do Aliancie. To znamená, že Maďarsko možno ešte predbehne Turecko. Myslím si, že je to otázka pár týždňov.
Treba tiež povedať, že Švédsko sa usiluje o členstvo v NATO po tom, ako ruské vojská napadli Ukrajinu. Iné krajiny mali omnoho dlhšiu a náročnejšiu cestu k členstvu, Slovensku to trvalo 10 rokov. Koná teraz NATO rýchlejšie v otázkach rozširovania aliancie a je to opodstatnené?
Neexistuje niečo ako zrýchlený proces. Vstup je úplne normálny štandardizovaný proces. Keď sa podá prihláška a Aliancia vysloví pozvanie pre danú krajinu, podpíšu sa prístupové protokoly. Tie sa následne musia schváliť v jednotlivých krajinách.
Keď všetky protokoly schvália a ratifikačné listiny sa tzv. depozitujú vo Washingtone, krajina sa technicky stáva členskou krajinou Aliancie. Ten proces môže byť rýchlejší alebo pomalší v súvislosti s tým, ako rýchlo prebieha ratifikačný proces v rámci jednotlivých členských krajín.
Čo sa týka Fínska, bolo to extrémne rýchle, naozaj extrémne rýchle. V podstate do roka sa krajina stala členom NATO.
Za určitých podmienok si tam členské krajiny môžu klásť nejaké ďalšie podmienky. Napríklad, akčný plán členstva sa zvykol vyžadovať v predchádzajúcich rozšíreniach, ale nie je to nevyhnutnosťou.
V prípade Fínska takéto niečo neexistovalo, keďže fínska armáda bola vysoko kompatibilná, ako aj spoločnosť. Úroveň vládnutia vo Fínsku tiež nebudila absolútne žiadne problémy. Tam nebolo potrebné niečo podmieňovať.
Zároveň sa očakáva, že členské krajiny sa vyjadria, že tento akčný plán členstva nebudú vyžadovať ani od Ukrajiny. To by mohlo daný proces o niečo urýchliť. Ale opäť, ten základ zostáva. Nič také ako zrýchlený prístupový proces naozaj neexistuje.
Čo sa vstupom Švédska do NATO zmení? Ako sa môže zvýšiť bezpečnosť?
Do veľkej miery to súvisí predovšetkým s Baltským morom a schopnosťou Aliancie brániť Pobaltie. Ak to trošku možno preženieme alebo zjednodušíme, Baltské more sa stane akýmsi vnútorným jazerom v rámci NATO.
Samozrejme, Rusko tam bude mať prístup cez Kaliningrad, ale celé ostatné pobrežie Baltského mora budú tvoriť členské krajiny Aliancie. Ide o veľkú výhodu predovšetkým v prípade, ak by nastala nejaká kríza v Pobaltí. Tým pádom by podpora, dopĺňanie a posilňovanie prítomnosti Aliancie v Pobaltí bolo omnoho rýchlejšie a omnoho efektívnejšie.
Očakáva sa, že ako Helsinki, tak aj Štokholm budú výraznejšie prispievať, čo sa týka predsunutej prítomnosti v Pobaltí, nehovoriac už o tom, že obranný priemysel aj vo Fínsku, aj vo Švédsku je veľmi silný, čo predstavuje benefit pre celú Alianciu.
Popri Švédsku má byť vo Vilniuse reč najmä o Ukrajine a jej budúcnosti v Severoatlantickej aliancii. Hoci s tým žiadny členský štát problém nemá, rozdiely panujú v termíne prijatia. Najhlasnejšími kritikmi sú Nemecko a Spojené štáty. Čo teda môžu spojenci Ukrajine ponúknuť počas tohto samitu?
Určite nebude ponúknuté členstvo ani nejaký zrýchlený vstup. Na to neexistuje politická zhoda v rámci Aliancie. Očakáva sa, že vznikne niečo, čo sa bude podobať na Radu NATO – Ukrajina.
Znamená to istý stupeň inštitucionalizácie vzájomných vzťahov. Možno to prirovnať k tomu, čo kedysi fungovalo na báze Rady NATO – Rusko od roku 2002, od samitu v Ríme, keď to zaviedli. V súčasnosti to nefunguje.
Tá Rada NATO – Ukrajina by do istej miery pravdepodobne mala nahradiť práve Radu NATO – Rusko a zároveň sa s najväčšou pravdepodobnosťou pripravuje schválenie nejakej dlhodobej podpory Ukrajiny, čo sa týka prechodu na západnú výzbroj, západnú techniku a podporu budovania armády.
Uvažovalo sa aj o nejakých individuálnych bezpečnostných zárukách od konkrétnych krajín. Spomínalo sa Francúzsko, Británia, Spojené štáty, ale myslím si, že to uvidíme až po nejakom záverečnom komuniké z tohto samitu.
Miesto rokovania lídrov NATO je len 32 kilometrov od hraničného plota na kontakte Litvy a ruského spojenca Bieloruska a 151 kilometrov od samotného Ruska. NATO vyslalo približne tisíc vojakov na ochranu samitu. Ako hodnotíte bezpečnostné opatrenia?
Nemyslím si, že by tam hrozila nejaká bezprostredná vojenská reakcia na tento samit. Možno tam bude nejaká, obrazne povedané, symbolika, čo sa týka ostreľovania, ako sme videli počas noci v Kyjeve, ale to prebieha posledných 500 dní, takže to nie je nič výnimočné, bohužiaľ.
Bezpečnostné opatrenia pri takýchto samitoch sú viac-menej nevyhnutnosťou. Diali sa počas posledných 20 rokov nepretržite, či už išlo o samit v Chicagu alebo išlo o samit v Prahe, či vo Walse. Z každého samitu máme záznam o tom, že bola rozmiestnená protivzdušná obrana pre samit alebo sa posilnila vojenská prítomnosť.
Nevnímal by som to, ako niečo extrémne výnimočné. Samozrejme, z dôvodu umiestnenia samitu sa môže do istej miery vojenská prítomnosť trošku zvýšiť, ale predsunutá prítomnosť aliancie funguje dlhé roky.
Môžeme predsa očakávať nejakú reakciu na tento samit zo strany Ruskej federácie?
Ruská federácia určite nebude spokojná s tým, čo sa príjme. Nebudú spokojní s upevňovaním vzťahov s Ukrajinou.
Určite nebudú spokojní s víziou alebo de facto vstupom Švédska do aliancie a myslím si, že rozhodne nebudú spokojní s reštrukturalizáciu obranných plánov Aliancie. Dôjde, s najväčšou pravdepodobnosťou, aj k určitým zmenám velenia a riadenia aliancie a zmenám štruktúry určitých centier, ktoré sú veľmi dôležité v Európe.
S tým určite Moskva spokojná nebude. Počíta sa so záväzkom vynakladať minimálne dve percentá na obranu. To si myslím, že taktiež nie je niečo, čo urobí Moskvu šťastnou. Počíta sa s posilnením práve predsunutej prítomnosti na východnom krídle.
Trošku sarkazmu – asi nič z toho, čo vzíde z tohto samitu vo Vilniuse, Moskvu nepoteší.
