Slovenská ekonomika prestala dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie a rozdiel sa počas krízových rokov spojených s pandémiou, vojnou na Ukrajine a s energetickou krízou mierne zhoršil. Analytici Národnej banky upozorňujú, že rozpočet nie je dosť veľký, aby pomoc v blízkej dobe bola plošná.
Téme sa v Rádiožurnále venovala redaktorka Kristína Braxatorová:
Národná banka Slovenska, tak ako každý rok, zverejnila štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky. Na to, aby sa slovenská ekonomika priblížila k európskemu priemeru, budú podľa analytikov centrálnej banky potrebné zásadné reformy. Vedúci oddelenia prognóz a modelov Miroslav Gavura vysvetlil, že spomalenie rastu nie je náhle, ale ide skôr o dlhodobý trend.
“Slovensko sa stalo montážnou halou a vyzerá, že my sme sa s tým aj dlhodobo uspokojili. Nerobili sme výrazné aktívne politiky na to, aby prišlo viac inovácií, aby sa zvýšilo technologické zlepšenie ekonomiky, čo by viedlo k zvýšeniu produktivity práce,“ spresnil.
Nízka produktivita práce vedie k relatívne nízkym príjmom a spotrebe. Jednoducho povedané, príjmy dobiehajú európsky priemer pomalšie a ceny rýchlejšie. Analytici tiež poukázali, že inflácia viac doľahla na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Tiež jednorodičov a rodiny s tromi a viac deťmi.
“Podľa našich odhadov inflácia v najnižšej príjmovej skupine domácností bola zhruba o tri až štyri percentuálne body vyššia ako priemerná vykázaná inflácia v ekonomike. Súvisí to so štruktúrou výdavkov domácností. Majú väčšiu váhu výdavkov na potraviny a energie, ktoré rástli dynamickejšie ako ostatné tovary a služby,“ dodal Gavura.
Dlhodobým problémom Slovenska je tiež neschopnosť efektívne čerpať peniaze z Európskej únie. Vicepremiérka Lívia Vašáková koncom júna oznámila, že zo starých eurofondov Slovensku ešte ostáva vyčerpať 3,8 miliardy eur. Tie možno čerpať do konca tohto roka. Dočasne poverený predseda vlády Ľudovít Ódor tiež odhadol, že ak vláda nič nespraví, mohlo by prepadnúť zhruba 800 miliónov eur.
