Majitelia účtov sa sťažujú na niektoré požiadavky bánk. Aj cez aplikácie od nich pýtajú osobnejšie údaje, inak sa ľudia nedostanú do internetbankingu.
Banky chcú v dotazníkoch vedieť nie len to, či je klient politik, ale aj v akom odvetví pracuje. Zaujíma ich aj, či pracuje v nadáciách a združeniach, ktoré prijímajú verejné prostriedky. Pýtajú sa tiež, aký obrat klient očakáva, alebo či chce použiť svoje peniaze mimo Slovenska.
Bankám to prikazuje zákon o ochrane pred legalizáciou príjmu z trestnej činnosti a financovaní terorizmu.
„Naša banka zhromažďuje tieto údaje raz ročne. Klient sa s tým stretne, už keď si zakladá účet. Už vtedy vypĺňa tento dotazník prvýkrát a potom po roku ho musí aktualizovať,“ priblížil hovorca VÚB banky Dominik Miša.
Téme sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Natália Krížová:
„Tie otázky naformulovali tak, aby banka mala aspoň základné informácie o klientovi. Z akej oblasti budú pochádzať jeho príjmy,“ dodal.
Bez vyplnenia týchto informácií sa nedá dostať napríklad do internetbankingu jednej z veľkých slovenských bánk. Iné banky zisťujú tieto údaje iba pri zakladaní účtov.
„Pri niektorých údajoch máme k dispozícii systém, ktorý dokáže v prípade podnikateľských subjektov získať informáciu o oblasti podnikania, alebo zamestnania, preto tieto otázky klientom nekladieme,“ vysvetlila hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová.
Banky zákon neporušujú
„Otázky v oblasti KYC (teda poznaj svojho klienta) sú podobné v celom bankovom sektore, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dôvodom, prečo sa banky musia tieto otázky ľudí vo vybraných situáciách pýtať, je legislatíva,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Podľa právnika pri tom banky neporušujú zákon. „Nie len, že je to v poriadku, banky majú povinnosť zisťovať tieto informácie o svojich klientoch a nie je to ich výmysel. Banky by najradšej tieto informácie ani nezbierali, pre nich je to len určitá záťaž,“ hovorí advokát zo spoločnosti NOERR Pavol Rak
To, ako si finančné inštitúcie plnia túto povinnosť, kontroluje Národná banka Slovenska.
„V rámci výkonu základnej starostlivosti je banka povinná okrem iného napríklad identifikovať klientov a overovať ich identifikáciu, poznať ich vlastnícku a riadiacu štruktúru, zisťovať, či sú politicky exponovanou osobou, ako aj zisťovať pôvod finančných prostriedkov alebo majetku,“ informovala hovorkyňa NBS Dominika Duchovná.
Podľa odborníkov sa táto povinnosť týka všetkých finančných inštitúcií v EÚ, nielen bánk.
