Okupácia Československa v auguste 1968 ukončila nádej obyvateľov na demokratickejší a slobodnejší štát. Definitívne stopla obrodné procesy. O život prišli desiatky nevinných občanov a spustila proces tvrdej normalizácie. Na obete okupácie v predvečer 55. výročia spomínali aj v Košiciach.
Okupácia Československa bola najmasívnejšou vojenskou operáciou od ukončenia druhej svetovej vojny. Do krajiny vtrhlo pol milióna vojakov, tisícky tankov, diel, aj osemsto lietadiel zo Sovietskeho zväzu, z Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR.
Mnohých Košičanov v noci z 20. na 21. augusta pred 55 rokmi zobudili výstrely. Ozývali sa už po polnoci. Obyvatelia vojskám kládli odpor. Hádzali po nich tehly či zápalné fľaše. „Tá beznádej, ten smútok, ktorý nastal, to sa nedá povedať. Pretože ďalšie dni to už boli o tom, keď tu bola sovietska okupačná moc a bolo stanné právo, zákaz vychádzania,“ priblížil predseda OZ Res Cassovia Peter Neuwirth.
Guľky zbesilej streľby vojakov okamžite zabili siedmich ľudí. Medzi prvými zomrel iba 16- ročný Michal Hamrák. Strela ho zasiahla priamo do srdca. „Začali strieľať po ľuďoch a on pustil staršiu ženu pred seba, čiže jeho zasiahla guľka tým, že bránil tú pani,“ povedal Neuwirth.
Téme sa venoval redaktor RTVS Anton Gbur:
O život prišlo 137 Čechov a Slovákov
Násilná okupácia pripravila o život do konca toho istého roka 137 Čechov a Slovákov. Invázia však nezmarila iba osudy, ale aj snahy o demokratizáciu spoločnosti. Nasledovalo obdobie čistiek a perzekúcií. Obnovila sa cenzúra.
„Mnohí z tých, ktorí demokratizačný proces podporovali, tak sa ich kariéra nejakým spôsobom zastavila. A po okupácii dochádzalo k fenoménu povedal by som až k takej masovej migrácie smerom na západ,“ uviedol historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek.
Dočasný pobyt sovietskych vojsk trval takmer 23 rokov. Organizátori košickej spomienky vidia paralelu s vojnou na Ukrajine. Protestom vyjadrili nesúhlas s viac ako rok trvajúcou ruskou agresiou.
