To najlepšie, čo môžeme robiť s traumami, je vysporiadať sa s nimi. Nie však cestou čiernobieleho videnia sveta a skĺzavania do často primitívnej nenávisti, ale snahou o objektívne poznanie faktov a emócií tých čias. Pri spomienke na udalosti z 21. augusta 1968 to v pondelok povedal český prezident Petr Pavel.
„Chcel by som apelovať na všetkých, aby sme neskĺzavali k čiernobielemu videniu sveta. Aby sme sa snažili pochopiť, čo sa v tej dobe stalo, aké podmienky k tomu viedli a hlavne, aby sme také podmienky už znovu nikdy nevytvorili,“ zdôraznil prezident.
Aj jemu trvalo dlho, kým pochopil súvislosti roka 1968 a toho, prečo Československo napadli vojská Varšavskej zmluvy. „Nežil som v prostredí, v ktorom by mi to bolo od začiatku jasné. K tomu, čo sa vtedy stalo a aké boli súvislosti, som dospel až po dlhom čase. Ale lepšie neskoro než nikdy,“ dodal.
Okupáciu prirovnal k Ukrajine
V čase invázie mal takmer sedem rokov. Nerozumel, prečo Rusi, ktorí boli osloboditeľmi – ako mu to odmalička vštepovali – zrazu jeho krajinu napadli. „To, že vám niekto pomôže získať späť slobodu ešte neznamená, že vám ju tiež chce ponechať. Alebo to tiež znamená, že má o slobode úplne iné predstavy než vy,“ pripustil Pavel.
Na Ukrajine sa podľa neho deje niečo podobné ako vtedy v Československu. Ukrajinci chcú len to, čo chceli občania Československa – teda ísť vlastnou cestou, myslí si Pavel. „Rusko sa odvtedy nezmenilo, hoci sa už volá inak. Tým, ako robí zahraničnú politiku a vníma hodnoty, zostalo v rovnakých koľajach. A to by sme si mali pripomínať,“ zdôraznil.
Udalosť si pripomenuli českí ústavní činitelia
Českí ústavní činitelia si pri tradičnom pietnom akte uctili pamiatku obetí okupácie v roku 1968. Spolu s prezidentom kvety pred budovu Českého rozhlasu položil aj premiér Petr Fiala, predsedovia oboch parlamentných komôr, pražský primátor či chargé d’affaires Slovenskej republiky Soňa Budayová.
V noci na pondelok uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili hranice a začala sa okupácia Československej socialistickej republiky. Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny.
