Keď vypuklo Slovenské národné povstanie mal len 17 rokov, videl umierať svojich priateľov a sám sa ocitol pod mínometnou paľbou. Pred niekoľkými dňami oslávil úctyhodných 95 rokov, no stále prekypuje energiou. Pri príležitosti 79. výročia SNP sa RTVS rozprávala s jedným z posledných preživších povstania Vladimírom Strmeňom.
Okrem smrti svojich priateľov bol aj svedkom vypálenia obcí Kalište a Baláže. „Ľudia utekali s plačom do lesov, aby si zachránili život. Na chrbte mali to najcennejšie, v náručí deti a kričali o pomoc,“ spomína si na hrôzy druhej svetovej vojny veterán slovenského povstania.
Podobným spôsobom, ako vypálili spomínané obce, sa chceli zbaviť aj rodiny Vladimíra Strmeňa – jeho mamy a dvojročného brata. V čase, keď nacisti podpálili ich dom, sa však nachádzali u susedy. „Tam esesák došiel a priložil revolver môjmu malému bračekovi na hlavu, aby jednou ranou zastrelil aj mamu,“ priblížil.
Po zákroku susedky ich však nezastrelili, ale nahnali do horiaceho domu ako odvetu za to, že partizánom pomáhala. „Bolo šťastie, že sa mama nenadýchala splodín, ale prebehla chodbou, na konci ktorej bola dreváreň. Pre vysoký sneh ju Nemci neobjavili,“ vysvetlil Strmeň s tým, že mame s bratom sa podarilo ujsť z domu a následne ju pani učiteľka ukryla do zemiakovej jamy.
Podľa Strmeňa je vojna najväčším zlom na svete. „Vo vojne tečie krv, strieľa sa, ľudia umierajú, rozpadajú sa rodiny, ľudia prichádzajú o domovy,“ uviedol Strmeň.
„V Banskej Bystrici, Brezne, Zvolene a na okolí v každej rodina chýba otec alebo syn, alebo dcéra, ktorí padli v boji za našu slobodu,“ ozrejmil jeden z posledných preživších SNP.
Celý rozhovor redaktora RTVS Jozefa Kubánka s vojnovým veteránom Vladimírom Strmeňom si môžete pozrieť v zázname relácie Interview :24:
