Vyviňovanie a vzájomné obviňovanie. Aj takú dohru má prípad zbúrania národnej kultúrnej pamiatky v Trenčíne. Turbínovú halu v areáli bývalej textilky zničili mechanizmy ešte na konci augusta.
Ministerstvo kultúry konanie mesta odsúdilo. Samospráva tvrdí, že robila, čo musela. Z nesprávnych rozhodnutí viní štát.
Kopy sutiny sú jediným pozostatkom turbínovej haly z roku 1931. Roky chátrala. Investor už vlani mestu avizoval havarijný stav. Ten vraj potvrdila posledná obhliadka, na základe ktorej dal stavebný úrad súhlas na zbúranie.
Téme sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
„Nastala deštrukcia, odpadla časť obvodovej steny, a stĺpy boli absolútne v deformácii. Hrozil tam bezprostredný kolaps,“ opísala vedúca Stavebného úradu v Trenčíne Mária Ďuďáková.
„Keby do tej budovy vošiel bezdomovec alebo vliezlo nejaké dieťa a zasype ho tam, tak som tu na tlačovej konferencii a rozprávame sa o tom, či sme nevedeli urobiť niečo pre to, aby niekto neprišiel o život v budove, ktorá bola pred spadnutím,“ povedal primátor Trenčína Richard Rybníček.
Mesto sa pri obhajobe svojho postupu opiera aj o odborné posudky. Za uplynulých 12 mesiacov sa zbúranou budovou zaoberalo sedem statikov.
„Všetci siedmi sa zhodli na havarijnom stave tejto stavby a iba jeden z nich konštatoval, že stavbu je možné opraviť. Stavebný úrad si urobil tú robotu, ktorú urobiť musel,“ uviedol viceprimátor Trenčína Ján Forgáč.
Diery v legislatíve
Ministerstvo kultúry vidí celú vec inak. „Turbínová hala bola pamiatkou už viac než dva roky, a podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu je vlastník kultúrnej pamiatky povinný vykonávať na svoje náklady jej základnú ochranu,“ informoval vedúci oddelenia komunikácie ministerstva kultúry Juraj Gerbery.
„Okresná prokuratúra Trenčín si na základe medializovaného poznatku vyžiadala spis od mesta Trenčín a na základe toho rozhodne o ďalšom postupe,“ skonštatoval hovorca Krajskej prokuratúry v Trenčíne Marián Sipavý.
„Ak si štát v legislatíve a v ochrane pamiatok neurobí poriadok, tak takýchto situácií bude ešte niekoľko. Štát sa bude, logicky, báť o ďalšie pamiatky na Slovensku,“ dodal Rybníček.
Diery v legislatíve vidí aj oslovený odborník zo Stavebnej komory Slovenska.
„Stav chaosu zotrváva pretože pokiaľ stavebný úrad sleduje stavby vo svojom okolí, tak musí vyzývať stavebníka a vlastníka stavby, aby si stavbu ošetroval a tak ďalej. Pokiaľ však stavebník kúpi v dobrej viere nejakú stavbu, ktorú dodatočne vyhlásia za pamiatku, tak v takom prípade by mal pamiatkový úrad by toto zohľadniť a na opravu by mal prispieť štát,“ myslí si prezident Stavebnej komory Slovenska Ivan Pauer.
Prípadnú zmenu zákona bude mať už v rukách nová vláda.
