Baku chce začleniť Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu do Azerbajdžanu, povedal v piatok (22. 9.) agentúre Reuters poradca prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev.
Vyhlásil, že bezpečnosť obyvateľov spornej hornatej oblasti zaručia v súlade s azerbajdžanskou ústavou.
Jerevan nepodporuje politiku vysídlenia
Arménsky premiér Nikol Pašinjan potom podľa agentúry Armenpress oznámil, že Jerevan je síce pripravený prijať utečencov z Náhorného Karabachu, ale že politiku vysídlenia Arménov z tejto oblasti nepodporuje. Ľudia by podľa neho mali mať možnosť zostať v bezpečí vo svojich domovoch.
Azerbajdžan v utorok začal v Náhornom Karabachu vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad oblasťou kontrolu. Región následne súhlasil s tým, že uzavrie prímerie. Od predstaviteľov neuznanej arménskej karabašskej republiky zaznieva, že sa obávajú perzekúcií obyvateľov zo strany Azerbajdžanu, podotkla agentúra Reuters.
Azerbajdžan je označovaný za jeden z najautoritatívnejších štátov v postsovietskom priestore a súčasný prezident Ilham Alijev je rovnako ako jeho otec, ktorý vládol krajine pred ním, vinný z porušovania ľudských práv.
Baku zakročí proti karabašským bojovníkom
Azerbajdžanský prezidentský poradca Hadžív v rozhovore s Reuters povedal, že Baku bude nútené podniknúť kroky proti karabašským bojovníkom. To najmä v prípade , že použijú proti azerbajdžanským úradom silu.
„V súčasnosti si všímame, že niektoré ozbrojené skupiny a tiež niektorí predstavitelia verejne vyhlásili, že neprijmú naše podmienky a budú pokračovať s odporom,“ uviedol Hadžijev. Dodal, že Baku zvažuje amnestiu pre karabašských bojovníkov, ktorí sa vzdajú zbraní.
Náhorný Karabach je formálne súčasťou Azerbajdžanu, ale vo vojne, ktorá sa skončila v roku 1994, ho ovládli arménski separatisti. Odvtedy ho de facto spravovali Arméni, aj keď jeho časť v roku 2020 dobyl počas šesťtýždňových bojov Azerbajdžan.