Aj bežný nákup v obchode je pre nich ťažká výzva. Nevidiacim a slabozrakým by pomohlo, ak by boli bežné produkty a služby označené Braillovým písmom. Je pre nich nevyhnutné, aby sa vedeli zorientovať. V praktickom živote stále narážajú na bariéry.
Jedným z mála miest, kde sa stretávame s označením v Braillovom písme, sú tlačidlá vo výťahoch. Nájsť ho možno aj na obaloch liekov, bankomatoch či v doprave. Nevidiacim to nepostačuje.
Téme sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Barbora Škulová:
„Keď prídem do obchodu a siahnem si na regál s konzervami, tak som skončil, pretože neviem, čo sa v danej konzerve nachádza, lebo tam nie je žiadna informácia,“ povedal Michal Tkáčik, koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo.
Okrem toho nemajú možnosť prečítať si napríklad ani dátum expirácie. Organizácia zodpovednosti výrobcov Natur-Pack upozorňuje, že pri niektorých obaloch to môže byť náročné.
„V prípade papiera sú už dobré skúsenosti s liekmi a v prípade takých napríklad mäkkých plastov to môže byť aj celkovo technologický problém. Preto to vnímam aj ako veľkú výzvu pre výrobcov a dizajnérov obalov,“ objasnil riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou Natur-Pack Marek Brinzík.
Výnos zo zbierky Biela pastelka ide nevidiacim
Zrakovo postihnutí pripomínajú, že informácie Braillovým písmom nemajú ani na mnohých úradoch. „Niekde na nejakých dverách, keď idem napríklad na úrad alebo keď idem do nejakého verejného priestoru alebo očíslovanie sedadiel vo vlaku,“ priblížil Michal Tkáčik.
„Únia nevidiacich a slabozrakých sa snaží aj týmto smerom ísť, aby vedeli ľudia študovať a pohybovať sa sami po budovách. Je tu absencia a možno aj nezáujem o niečo takéto,“ vysvetlil Tomáš Bako, vedúci krajskej Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Vďaka výnosu zo zbierky Biela pastelka môže únia financovať výučbu hmatového písma, či napríklad nácvik chôdze s bielou palicou, prácu na počítači či dotykovom mobilnom telefóne.