Mzdy na Slovensku rastú o 8 až 10 percent, čo je však stále menej ako inflácia. Takýto rast miezd môže spôsobiť vyššiu fluktuáciu a stagnáciu trhu. Slovensko má okrem toho dlhodobý problém s nedostatkom pracovných síl. Podľa zamestnávateľov by sme sa mali viac otvoriť cudzincom a zmeniť migračné pravidlá. Ekonóm tvrdí, že toto nepomôže.
Pracovnému trhu sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Denisa Žilová:
Mzdy za tretí štvrťrok 2023 najmenej rástli v hotelierstve, kultúre či logistike. Naopak, najviac rástli v sektore výroby, a to až o 10 percent. Podľa Martina Mala z personálnej agentúry Grafton, ktorá prieskum realizovala, ide o prekvapujúce číslo.
„Druhá vec, ktorá ma prekvapila, je zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu, že pri výrobných pracovníkoch zamestnávatelia už pristupujú k paušálnemu zvyšovaniu miezd,“ zhodnotil Malo.
O prácu nie je záujem
Prieskum potvrdil nedostatok záujemcov o prácu. Podľa Mala sa situácia nezlepší, kým sa nezmenia pravidlá ekonomickej migrácie. Tvrdí, že ich máme nastavené horšie ako ostatné krajiny V4.
„Poľsko pochopilo, že pokiaľ nezmení tieto pravidlá, nebude schopné prilákať ani nových zahraničných investorov. Čo sa týka Maďarska, tam bez ohľadu na politickú situáciu prišli, s modelom, ktorý aj napriek tomu, že je relatívne neštandardný, je to model, ktorý umožňuje sa prijímali konkrétne počty zamestnancov z konkrétnych krajín,“ vysvetlil Malo.
Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) hovorí, že Slovensko má akútny nedostatok zamestnancov v takmer všetkých sektoroch hospodárstva. Dlhodobo máme voľných 80-tisí pracovných miest. Tie nevieme obsadiť domácimi ani zahraničnými zamestnancami
„Je to práve z dôvodu, že proces príchodu pracovníkov z tretích krajín na Slovensko je veľmi zdĺhavý, komplikovaný, prebyrokratizovaný,“ podotkol Hošták.
Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimíra Baláža však ani zmenou politiky migrácie pracovnej sily nebude náš trh pre zahraničných pracovníkov atraktívnejší.
„Tam vstupujeme do priamej konkurencie s Rakúskom a s Nemeckom, kde tí migranti z Balkánu a východnej Európy robia tú istú prácu, len za ďaleko vyššiu mzdu. Tento rozdiel sa nedá žiadnym spôsobom zmazať za pár rokov. Je treba vidieť aj nejaké možnosti ekonomiky, tá naša nie ani zďaleka taká produktívna ako povedzme nemecká a rakúska,“ dodal Baláž.
RÚZ apeluje na politické strany, aby sa po voľbách venovali aj migrácii pracovnej sily.
