Nobelovu cenu za fyziku udelili Pierrovi Agostinimu, Ferencovi Krauszovi a Anne L’Huillier za využitie laserov na štúdium elektrónov v atómoch a molekulách. Ide o „experimentálne metódy, ktoré generujú attosekundové impulzy svetla na štúdium dynamiky elektrónov v hmote“.
„Ocenili ich za ich experimenty, ktoré ľudstvu poskytli nové nástroje na výskum sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl,“ uviedla akadémia. Laureáti svojím výskumom umožnili skúmanie procesov, ktoré pre ich rýchlosť predtým nebolo možné pozorovať.
Vedci pôsobia v USA, v Nemecku a Švédsku
Agostini pôsobí na Ohio State University v USA, Krausz v Inštitúte Maxa Plancka pre kvantovú optiku v Nemecku a na Mníchovskej univerzite (LMU) a L’Huillierová na Lundskej univerzite vo Švédsku.
Títo vedci podľa kráľovskej akadémie ukázali spôsob, ako vytvoriť mimoriadne krátke záblesky svetla, ktoré sa dajú použiť na meranie rýchlych procesov, v rámci ktorých sa elektróny pohybujú alebo menia energiu.
Javy s rýchlym pohybom pri vnímaní ľuďmi splývajú jeden do druhého tak, ako je film pozostávajúci z nehybných obrazov vnímaný ako nepretržitý pohyb, vysvetľuje akadémia a dodáva, že na výskum naozaj krátkych javov je potrebná špeciálna technológia.
Vlani boli za fyziku ocenení fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.
Odovzdávanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu. Laureátmi sa stali americká biochemička maďarského pôvodu Katalin Karikó a americký imunológ Drew Weissman za výskum, ktorý viedol k vývoju prvých vakcín proti ochoreniu COVID-19 s technológiou mRNA.
V stredu oznámia mená držiteľov tohto ocenenia za chémiu a vo štvrtok za literatúru. Nositeľa Nobelovej ceny mieru oznámia v piatok. Túto cenu ako jedinú odovzdávajú v nórskej metropole Oslo, nie v Štokholme.