Pri príležitosti 79. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) a Dňa hrdinov KDO si v piatok (6. 10.) pri pamätníku na Dukle zástupcovia štátnej správy, samosprávy, ako aj účastníci protifašistického odboja a široká verejnosť uctili obete druhej svetovej vojny.
„Spomienky z bojov proti fašizmu by nás mali zbližovať. Mali by sme hľadať, čo nás spája a nie čo nás rozdeľuje. Všetci by sme si mali pripomenúť nespornú skutočnosť, že vojaci, ktorí položili svoje životy, aj v tejto vojenskej operácii proti fašizmu, zabezpečili pre Európu dlhodobý mier, ktorý sme tu až donedávna mali,“ povedal vo svojom príhovore predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
„Dnes je to inak. Potomkovia tých, ktorých otcovia a dedovia tu ležia bok po boku, sa dnes zrážajú v neľútostných bojoch na Ukrajine. Nie, tá vojna nikdy nemala byť,“ dodal Kollár.
„Slovenské národné povstanie a Dukla stoja v našej vojenskej a štátnej tradícii vedľa seba ako symbol porážky fašizmu, ako symbol blížiaceho sa konca druhej svetovej vojny. Oslavy na Dukle sú spomienkou na vojakov – hrdinov, ktorí boli pripravení položiť život spoločne na obranu proti tyranii, neľudskosti a potláčaniu slabších,“ uviedol minister obrany SR Martin Sklenár a poďakoval sa priamym účastníkom bojov za ich službu, odvahu a hrdinstvo.
Reportáž RTVS ku 79. výročiu Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie spracoval redaktor RTVS Robert Latta:
Pietnej spomienky sa zúčastnili aj účastníci protifašistického odboja
„Pozrime sa vôkol seba, nájdime svojho spojenca, prosím, a urobme, čo je v našich silách. Treba konať. Je našou zodpovednosťou urobiť každý svojím dielom všetko pre to, aby vojen nebolo – buďme opäť ľuďmi, poukazujme na nezmyselnosť a krutosť vojny. Oslavujme porozumenie, pokoj a mier. Každý deň a každým činom,“ povedala vo svojom príhovore primátorka Svidníka Marcela Ivančová.
Na pietnej spomienke na Dukle sa zúčastnili i účastníci protifašistického odboja. Udalosti spred 79 rokov si po pietnej spomienke na Dukle prítomní pripomenuli aj položením vencov k soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a Pamätníku sovietskej armády vo Svidníku.
KDO bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.
