V slovenskej hokejovej reprezentácii odohral 100 zápasov, pôsobil v piatich kluboch NHL a viacerých česko-slovenských, slovenských a európskych ligových kluboch. Bol pri zisku historického zlata na MS 2002 v Göteborgu. Vo štvrtok 26. októbra oslávi životné jubileum 50 rokov bývalý slovenský hokejový útočník a tréner Róbert Petrovický.
„Úspech bol pre mňa celkovo hokej ako šport. To mi dalo disciplínu, ľudí, okolie a miesta. Mám šťastie, že som mal možnosť si zahrať všetko, čo bolo možné. Či už v reprezentácii, na zimných olympijských hrách, či v NHL, veľa ligách v Európe. Takže to považujem za ten najkrajší a najväčší úspech. Hokeju sa venujem 46 rokov. Som z toho strašne šťastný a ďakujem za to,“ uviedol pre TASR Petrovický.
Zažil úspechy, ale aj sklamania
Za neuveriteľný úspech považuje, že si zahral so skvelými ľuďmi, s ktorými vždy urobili dobrú partiu a mali možnosť či už v kluboch, v cudzine alebo v reprezentácii pobiť sa o víťazstvá.
„Kariéra bola dlhá, za čo veľmi ďakujem. Som strašne šťastný, že som mohol byť toho všetkého súčasťou. Dosiahli sme mnohé úspechy, či už klubové alebo v reprezentácii, ale aj sklamania, sú toho súčasťou. Keď bol človek dole, pozdvihol sa a chceli sme sa dostať hore. Vždy som to bral, že je to súčasťou hokejovej kariéry a som rád, že som mal možnosť byť niekedy aj hore aj dole,“ zdôraznil Petrovický.
Narodil sa 26. októbra 1973 v Košiciach. Je starší brat hokejistu Ronalda Petrovického. Hokejovú kariéru odštartoval v roku 1990 v česko-slovenskej lige v Dukle Trenčín, kde hral v útoku s Branislavom Jánošom a Žigmundom Pálffym, pričom hneď v prvej sezóne získali bronz. V sezóne 1991/1992 vybojovali majstrovský titul a Petrovického zaradili do All Star tímu súťaže.
Reprezentoval aj napriek chýbajúcemu súhlasu
Už roku 1991 štartoval v česko-slovenskej reprezentácii na juniorských ME, ktoré sa konali v Spišskej Novej Vsi a tím získal vtedy zlato. V 1. kole draftu NHL v roku 1992 si ho z 9. miesta vybral klub Hartford Whalers. V zámorí pôsobil osem rokov. Vystriedal päť klubov NHL, okrem Hartfordu hral aj za Dallas Stars, St. Louis Blues, Tampu Bay Lightning a New York Islanders.
Petrovický sa predstavil aj na ZOH 1994 v Lillehammeri, kde Slovensko v olympijskej premiére obsadilo 6. miesto. Zahral si aj na domácom turnaji B-kategórie MS 1995, slovenská reprezentácia vtedy vyhrala všetky zápasy a postúpila medzi elitu. Ďalší rok v premiére v najvyššej kategórii posilnil slovenský tím napriek tomu, že mu chýbal súhlas vedenia jeho vtedajšieho klubu NHL Dallas Stars. Po tomto skutku mu nariadili príchod na farmu.
Podpísal sa aj pod historické zlato
V NHL odohral Petrovický 208 zápasov základnej časti s bilanciou 27 gólov a 38 asistencií, v dvoch dueloch play off nebodoval. V roku 1998 sa zúčastnil na ZOH v Nagane, kde Slováci nepostúpili do hlavnej fázy turnaja a skončili na 10. priečke.
Zúčastnil sa aj na MS 2001 v Nemecku, kde Slovensko obsadilo 7. miesto. S reprezentáciou dosiahol najväčší úspech na MS 2002 v Göteborgu, kde Slovensko získalo historické zlato. V reprezentácii strelil 28 gólov.
Mimo NHL Petrovický pôsobil šesť sezón vo švajčiarskych kluboch HC Ambri Piotta (2001-2003), SC Langnau (2003/2004) či Zürich SC (2004/2005). Nasledujúce dve sezóny hral za HC Vítkovice a švédsky Leksands IF.
Po šesťročnej prestávke sa opäť predstavil na svetovom šampionáte, v Halifaxe zastával pozíciu kapitána. Po MS vyhlásil, že končí reprezentačnú kariéru. Nasledovali dve sezóny v tíme KHL Dinamo Riga a v Komete Brno, v prvom ročníku postúpil s klubom do finále play off českej extraligy. V prvom zápase finálovej série proti HC Pardubice utrpel otras mozgu a do ďalších zápasov nenastúpil.
Počas sezóny 2013/14 hral za Duklu Trenčín, ale po začiatku ročníka prijal ponuku zo Slavie Praha. V tíme sa výraznejšie nepresadil, vrátil sa do Trenčína, kde po dvoch sezónach v roku 2016 ukončil svoju hráčsku kariéru.
Syn šiel v otcových stopách
Po jej konci sa vydal na trénerskú dráhu. Ako hlavný kouč viedol slovenskú reprezentáciu do 20 rokov. V úlohe asistenta trénera viedol spolu s Craigom Ramsayom celú prípravu na MS 2018.
V reprezentačnom A-tíme pôsobil dva roky. Rolu asistenta si vyskúšal aj v kluboch – v Trenčíne a Slovane Bratislava. Tento rok sa stal asistentom trénera Jana Tomajka v tíme HC Olomouc.
Petrovického otec bol zubný lekár. Matka zomrela, keď mal 16 rokov. Ako 39-ročná zahynula pri dopravnej nehode. Na jej počesť nosil dres s číslom 39. Je ženatý, manželka Šárka je dcéra českého hokejového trénera Vladimíra Vůjteka.
Spolu majú dve deti – syna Rayena a dcéru Kiaru Jane. Syn Rayen ide v otcových šľapajach, SR reprezentoval na juniorských MS.
„Najväčším vzorom mi bol v mojej mladosti môj otec. To ako nás vychoval, ako sa o nás postaral, aj keď mama ešte žila, ale aj potom, keď sa stala, bohužiaľ, tá rodinná tragédia. Zvládal vychovať troch chlapcov a dať nám do života strašne veľa,“ povedal pre TASR Petrovický. Ako dodal, za skvelé považuje to, že popri hokeji dokázal vychovať spoločne s manželkou svoje deti.
