V Európskej únii sa každý rok vyhodí takmer šesť miliónov ton textilu, čo je približne jedenásť kilogramov na obyvateľa. Začiatkom tohto roka Európska komisia predstavila novú stratégiu. Tá by mala podporiť obehové hospodárstvo, recyklovanie a ekologický dizajn oblečenia.
Triedenie textilného odpadu je komplikované a časovo náročné. Na juhu Švédska však prišli s riešením, ktoré by to mohlo zmeniť. Švédska spoločnosť Sysav, ktorá pôsobí v Malmö, postavila prvú automatickú triedičku textilu na svete.
„Je tu obrovské množstvo veľmi zmiešaného textilu, ktorý musíme separovať podľa vlákien, aby recyklácia fungovala. Musíme triediť rýchlo a veľmi presne, čo sa musí robiť automaticky,“ vysvetlila vedúca komunikačného tímu v spoločnosti Sysav Anna Vilénová.
Nová technológia dokáže naraz triediť tri druhy látok, vrátane bavlny či polyesteru. Za hodinu spracuje štyri a pol tony textílií.
„Je to rovnaká technika, akú používame na plasty. Blízke infračervené svetlo osvetlí látku, lúč sa odrazí a prístroj nám presne povie, aké je zloženie vlákien. Na konci máme balíky s určitou čistotou. Napríklad 95 percent bavlny, ktorú možno v ďalšom kroku chemicky recyklovať,“ upresnila Vilénová.
Novej technológii na recyklovanie textilu sa v Správach RTVS venovala redaktorka Petra Vrablicová:
Produkcia textilu naďalej rastie
„Sem privádzame všetky materiály. Prejdú štyrmi rôznymi procesmi čistenia, pri ktorých sa snažíme vytriediť rôzne tkaniny. Napríklad, ak chceme nájsť oblečenie, ktoré sa skladá z 95 percent bavlny alebo z 50 percent akrylu,“ uviedol operátor stroja v spoločnosti Sysav Jacob Starkenberg.
Celosvetová produkcia textilu sa od roku 2000 do roku 2015 takmer zdvojnásobila a ďalej rastie. Po potravinách, bývaní a doprave má spotreba textilu najväčší vplyv na životné prostredie v Európe. Vyplýva zo zistení Európskej environmentálnej agentúry.
Brusel chce takzvanú rýchlu módu zabrzdiť. Textilné výrobky majú byť odolnejšie, znova použiteľné, opraviteľné či recyklovateľné.
„Naše zariadenie je prvé svojho druhu, no určite nie posledné. V Európe budeme potrebovať oveľa viac automatizovaných triediacich kapacít,“ povedala Vilénová.
„Ďalším krokom je presvedčiť odevné spoločnosti, aby používali cirkulovaný materiál namiesto nového,“ uzavrel člen tímu oddelenia obchodného rozvoja Lars Persson.
Iba recyklovať podľa kritikov nestačí. Aby obehové hospodárstvo fungovalo, musí mať k dispozícii kvalitné textílie a výrobky, ktoré sa dajú používať opakovane a dlhodobo.