Programové vyhlásenie je podľa politológov vágnym a všeobecným dokumentom, ktorým sa vláda nakoniec nemusí riadiť. Upozorňujú, že len malé percento jeho obsahu sa podarilo naplniť aj vláde Igora Matoviča. Neočakávajú však, že programové vyhlásenie by parlament neschválil.
Je to štvrtá vláda Roberta Fica s podobným zložením poslaneckého zboru. Podľa odborníkov sa preto programové vyhlásenie inšpirovalo minulosťou.
„Viaceré priority a postoje sa opakujú. Napríklad zahraničná politika novej vlády na všetky štyri svetové strany bola silná téma aj predvolebnej kampane v roku 2006,“ povedal politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic.
Na názory odborníkov sa pýtala redaktorka Ľubomíra Hulínová pre reláciu Správy RTVS:
Podľa politológa mnohé pasáže programového vyhlásenia vlády naformulovali veľmi všeobecne, a nedá sa z nich určiť, ako chce vláda dané ciele splniť. To však hrá podľa neho politikom do karát.
„Ak sa napríklad v programovom vyhlásení vlády 21-krát nachádza výraz – vláda vytvorí podmienky, tak samozrejme po tých štyroch rokoch môže povedať, že veď my sme vám nesľúbili, že to splníme,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Ďalej pripomína, že sa to netýka všetkých pasáží. Odborníkov zaujali aj protichodné tvrdenia či tvrdenia, ktoré už teraz nekorešpondujú s tým, čo vláda robí.
„Veľmi ťažko vláda splní prísľub, že prehodnotí verejné inštitúcie tak, aby boli nižšie náklady na jej chod. Prvé kroky vlády tomu ani nenasvedčujú, mám na mysli napríklad vznik nového ministerstva,“ uviedol Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV.
Problém presadiť niektoré zákony bude závisieť aj od súdržnosti koalície. Strany podľa ekonóma už teraz urobili kompromisy.
„Keďže Slovenská národná strana (SNS) je ten najmenší subjekt, tak je úplne jasné, že sa musela najviac prispôsobiť. Je však evidentné, že najmä kultúrna oblasť je rukopisom SNS,“ povedal Štefančík.
Nespomínajú šetrenie
Analytici tiež pripomínajú, že v programovom vyhlásení sa hovorí o rozdávaní peňazí na vyššie platy, minimálnu mzdu či 13. dôchodok. Ako šetriť, však nespomína.
„Je tam jediný kvantifikovaný prísľub, a to, že klesne schodok verejných financií v roku 2024 proti roku 2023 o 0,5 percenta HDP,“ skonštatoval ekonóm Páleník. Pol percenta HDP je približne 650 miliónov eur.
Ekonóm kritizoval aj to, že vláda nehovorí o hospodárení s verejnými financiami v rokoch 2025, 2026 a 2027. „Hoci programové vyhlásenie vlády je na štyri roky,“ doplnil.
„Jediné konkrétne opatrenie, ktoré vláda spomína v programovom vyhlásení vlády, je vyššie zdanenie bánk,“ uzavrel člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Parlament už v rozprave nemôže znenie programového vyhlásenia meniť.
