Súčasná podoba klimatických opatrení prijatých krajinami sveta by udržala oteplenie Zeme pod hranicou troch stupňov Celzia. Najpravdepodobnejšie o 2,9 stupňa oproti dobe pred priemyselnou revolúciou, uvádza dnes (20. 11.) zverejnená správa OSN.
Približne 200 krajín sa pritom v roku 2015 v Parížskej klimatickej dohode zhodlo, že globálne oteplenie obmedzí na 1,5 stupňa a udrží ho výrazne pod dvoma stupňami Celzia.
Výskumníci uvádzajú, že ak štáty do roku 2030 prijmú teraz diskutované, ale zatiaľ neplatné opatrenia, oteplenie to obmedzí na 2,5 stupňa. Číslo by v optimistických scenároch mohlo klesnúť až na dva stupne Celzia, ak sa krajinám podarí dosiahnuť sľubovanú uhlíkovú neutralitu.
OSN zverejnila svoju 14. výskumnú správu o emisiách skleníkových plynov a ich dopadoch na klímu desať dní pred začiatkom klimatického summitu COP28 v Dubaji. Závery správy budú veľmi pravdepodobne dôležitým podkladom pre politické a diplomatické rokovania na konci novembra.
Rok 2022 podľa OSN priniesol nový rekord v objeme vypustených skleníkových plynov, konkrétne ekvivalentu 57,4 miliárd ton oxidu uhličitého (CO2), z toho najväčší podiel tvoria CO2. Menej potom oxid dusný, metán a fluórované skleníkové plyny.
Objem týchto emisií prepočítaných na obyvateľa sa naprieč štátmi značne líši – zatiaľ čo Spojené štáty, Rusko alebo Čína sú vysoko nad svetovým priemerom, India zostáva zhruba na jeho polovici. Európska únia ako celok bola v roku 2021 zodpovedná za sedem percent svetových emisií skleníkových plynov.
Krajiny potrebujú ambicióznejšie opatrenia
K tohtoročnému 25. septembru sa 97 krajín, ktoré zastupujú zhruba 81 percent svetových emisií skleníkových plynov, nejakým spôsobom zaviazalo k uhlíkovej neutralite. Z toho 27 krajín legislatívne, 54 krajín vo vládnom dokumente a 16 krajín v politickom vyhlásení.
„Krajiny s väčšou ekonomickou silou a väčšou historickou zodpovednosťou za emisie budú musieť schváliť ambicióznejšie opatrenia a schváliť ich rýchlejšie. Avšak nebude to stačiť, keďže nízkopríjmové a stredne príjmové štáty už zodpovedajú za dve tretiny svetových emisií,“ uvádza správa OSN.
Podľa OSN je dnes vo svete 2,4 miliardy ľudí, ktorí nemôžu variť v hygienických podmienkach a 775 miliónov ľudí nemá prístup k elektrine.
Zlepšenie ich situácie sa nezaobíde bez zvýšenia energetického dopytu v rozvojových krajinách, „ale existuje možnosť, ako tieto požiadavky naplniť efektívne, spravodlivo a s malým podielom uhlíkových emisií, a to vďaka klesajúcim cenám obnoviteľných zdrojov“, stojí v správe.
Vyspelé krajiny budú musieť podľa výskumníkov navýšiť finančnú aj inú pomoc chudobnejším krajinám, ktoré budú usilovať o prechod k zelenšej ekonomike.
