Najvyššiu infláciu v celej Európskej únii má Česko, druhú Maďarsko a tretie je Slovensko. Oznámil to štatistický úrad Eurostat. Za relatívne vysokú infláciu v Česku môže podľa ekonómov hlavne nezvládnutá regulácia energií vládou.
Práve neistota okolo vývoja ich cien vlani viedla k razantnému preceňovaniu výrobkov a služieb. V Česku ceny medziročne vzrástli o osem percent.
O tom, ako trápi rast cien potravín našich susedov v relácii Aktuálne :24 viac povedala pražská spravodajkyňa RTVS Katarína Vítková:
Česká vláda sa pokúsila znížiť DPH na potraviny v rámci konsolidačného balíčku. Nová DPH znížená z 15 percent na 12 percent má platiť od 1. januára. Zdá sa však, že to nepomôže, pretože potraviny podľa obchodníkov napriek tomu od januára zdražejú.
Potravinári sa totiž rozhodli, že do cien premietnu vyššie ceny energií. Vysoký cenový šok sa očakáva pri čapovanom pive, ktoré by malo výrazne zdražieť. Dodávatelia potravín naznačili obchodníkom, že budú zdvíhať ceny o päť až desať percent. Dá sa predpokladať, že reťazce to tiež premietnu do svojich cien.
Potravinári a reťazce argumentujú tým, že vysoké ceny energií musia zohľadniť v cenách potravín, keďže im vzrastú náklady na dopravu a taktiež sa v rámci konsolidačného balíčku menili podmienky práce na dohodu a vzrástli aj pracovné náklady. Pred rokom ceny potravín v Česku medziročne vzrástli až o 26 percent.
Potravinári vykázali extrémne zisky
Potravinári pritom vykázali extrémne zisky a výrazne ich aj dotovali. Napriek tomu, v Česku všetko zdraželo, a to výrazne viac ako u susedov. Chyba je zrejme niekde medzi potravinármi a obchodnými reťazcami.
Česká vláda nemá veľké páky, ako ceny znížiť, rozhodla sa, že nebude stropovať ceny potravín ani vytvárať nejaké špeciálne zákony. Minister pôdohospodárstva chcel vytvoriť aplikáciu, ktorá by porovnávala ceny jednotlivých reťazcov. Informácie o cenách by do nej však museli posielať samotné reťazce a tie to, logicky, robiť nechcú.
Česi teraz vo veľkom nakupujú v Nemecku či Poľsku, ide však o dlhodobý problém. Antimonopolný úrad nedokázal vytvoriť dostatočné konkurenčné prostredie. Na trhu je v rámci potravinárov pár veľkých hráčov, ktorí vedia ceny výrazne ovplyvniť.
Príkladom sú agrofarmy bývalého premiéra Andreja Babiša. On má pokrytú celú sieť – od hnojív, cez fabrík s múkou, pekární a mliekární. Dokáže tak ceny veľmi dobre formovať. Takýchto hráčov je na českom trhu len pár. Vytvorili oligopoly a za minulý rok mali obrovské zisky. Poľnohospodárske komodity vedia lacno vyviesť a následne sa v Česku veľmi draho nakupujú potravinárske výrobky.
Keby bol trh pestrejší a jeho súčasťou by bola širšia paleta menších producentov a spracovateľov, tak by to zabránilo, aby si veľkí hráči vytvárali ceny vytvárali po nejakých dohodách a aby trpel spotrebiteľ
