Lekárne majú plné sklady nebezpečného liekového odpadu. Aktuálne ho u nás nelikviduje ani jedna zo spaľovní. Zmluva navyše vypršala aj firme, ktorá prebytočné lieky z lekární odvážala. Kompetentní hľadajú riešenie.
Fakultná lekáreň v Bratislave skladuje liekový odpad od marca minulého roka. Pravidelný jesenný zber nikto neurobil. „Nepoznáme, aký je vývoj v tejto téme a či sa v najbližšom období – teraz bavíme sa o horizonte jedného až troch mesiacov – táto situácia vyrieši,“ ozrejmila viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory Miroslava Snopková.
Skladovanie je nebezpečné, zapácha a môže tam nastať aj reakcia. „My to musíme uchovávať v špeciálnych vreciach, zvlášť od ostatných liekov a ďalšieho sortimentu lekárne,“ dodala Snopková.
Čo sa deje s liekovým odpadom zisťovala v relácii Správy RTVS redaktorka Ľubomíra Hulínová:
Aj lekáreň v Novej Bani nazbierala za trištvrte roka dvanásť vriec liekového odpadu. Nikto im nevie poradiť, čo s plným skladom. „Možnosti žiadne nie sú, lebo lekáreň môže tieto lieky skladovať len vo svojich priestoroch. Čiže v prípade, že by sme inak nakladali s týmto odpadom, tak nám hrozí postih,“ uviedol lekárnik z Novej Bani Norbert Chano.
Odvážanie a likvidáciu liekových zvyškov zabezpečuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Na konci minulého roka vypršala ich zmluva so spoločnosťou, ktorá lieky z lekární zvážala. Momentálne nemajú zazmluvnenú ani spaľovňu. Pripravujú verejné obstarávanie.
„Podklady sú na ministerstve zdravotníctva a po tom, čo ministerstvo zdravotníctva povie, že sa môže začať súťažiť, tak ŠÚKL ju vypíše. Dovtedy sme lekárne poprosili o trpezlivosť,“ vysvetlila hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Jana Matiašová.
Niektoré lekárne už odpad neprijímajú
Ani ministerstvo zdravotníctva ešte presný dátum začatia obstarávania nevie. Doteraz likvidovala lieky spaľovňa v Kysuckom Novom Meste, tá však minulý rok priestory rekonštruovala.
„Predpokladaný termín opätovného spustenia do prevádzky je druhá polovica januára,“ informovala manažérka komunikácie FCC Slovensko Zuzana Krenyitzká. Spaľovňa zvažuje možnosť zapojiť sa do verejného obstarávania. Technológie na spaľovanie liekového odpadu má aj Duslo Šaľa.
„Minulý rok sme spálili 90 ton liečiv. Čiže keď štátny ústav deklaruje, že má zhruba 250 ton liečiv niekde v lekárňach, tak to by v našich podmienkach trvalo zhruba tri roky,“ uviedol riaditeľ úseku energetiky Duslo Šaľa Marek Kurňava.
Do verejného obstarávania sa preto neprihlásia. Rovnako ako tretia spaľovňa liekového odpadu v Liptovskom Mikuláši. Liekový odpad však každý deň pribúda. „Aj dnes boli asi štyria pacienti, ktorí doniesli vyšší objem liekov,“ dodal lekárnik Norbert Chano.
Niektoré lekárne už z kapacitných dôvodov ani neprijímajú nový liekový odpad od občanov, hoci im to prikazuje zákon. Prosia ich, aby skúsili nájsť inú lekáreň, ktorá odpad zoberie, prípadne s ním počkali do času, kým nebude obnovená prevádzka spaľovní. Podľa lekárnikov je dôležité, aby ľudia zatiaľ nevyhadzovali lieky do komunálneho odpadu.
