Potrebné legislatívne kroky na posilnenie ochrany novinárov a nezávislosti médií, zlepšenie komunikácie medzi politikmi a novinármi i zvýšenie transparentnosti vlastníctva a financovania médií patria k odporúčaniam medzinárodného mediálneho projektu Mediadelcom pre Slovensko.
Zúčastnili sa na ňom akademické tímy 14 európskych krajín, jeho výstupy sú určené pre vlády jednotlivých krajín. Informoval o tom Peter Krajčovič z Fakulty masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá v projekte reprezentovala Slovenskú republiku.
Projekt sa zameral na analýzu mediálneho prostredia za posledných 20 rokov a jeho vplyv na demokratické procesy, občiansku informovanosť a formovanie občianskej spoločnosti.
„Akademické tímy porovnali slovenské médiá s mediálnymi systémami iných európskych krajín. Zistenia naznačujú, že Slovensko sa v oblasti dôvery v médiá umiestnilo na úrovni štátov ako Grécko či Maďarsko, čo vyvoláva určité obavy o nezávislosť a objektivitu spravodajstva ovplyvňovaného politickými a podnikateľskými záujmami,“ uviedla dekanka FMK Ľudmila Čábyová.
V mediálnej gramotnosti patrí SR do skupiny spolu s Chorvátskom a Talianskom, pričom len Bulharsko a Rumunsko mali horšie výsledky. Naopak, v roku 2023 dosiahlo Slovensko lepšie hodnotenie v oblasti slobody tlače, predstihlo aj Nemecko, keď sa umiestnilo na 17. mieste zo 180 hodnotených krajín.
Nedostatočný výskum či politizácia
Ako hlavné problémové oblasti na Slovensku identifikovali nedostatočný výskum v oblasti médií. Najmä reguláciu slobody tlače a prejavu, absenciu uznávanej novinárskej organizácie a vysokú koncentráciu mediálneho trhu.
Tiež politizáciu a znižovanie plurality verejnoprávnych médií, nejasnosť vlastníctva médií a pomerne veľký potenciál pre manipuláciu obsahu. Tiež nedostatočné nástroje na zodpovednosť médií a nízku mediálnu gramotnosť.
Mediadelcom Slovensku odporúča realizovať legislatívne kroky na ochranu novinárov, vytvoriť nové kontrolné orgány pre médiá, podporovať etickú žurnalistiku a vzdelávacie iniciatívy, zlepšiť komunikáciu politikov s novinármi a podporovať ich profesijné organizácie.
K odporúčaniam patrí aj zvýšenie transparentnosti vlastníctva a realizácia programov na zvýšenie mediálnej gramotnosti.
Projekt s názvom Kritický prieskum mediálnych rizík a príležitostí pre deliberatívnu komunikáciu: vývojové scenáre európskeho mediálneho prostredia – Mediadelcom sa uskutočňuje v spolupráci so 17 európskymi výskumnými centrami univerzít a mimovládnych organizácií zo 14 krajín Európy.
Financovaný je z prostriedkov Európskej únie v rámci výskumného a inovačného programu Horizon 2020.
