Prezidentka Zuzana Čaputová napadla kompetenčný zákon na Ústavnom súde SR. Napadla najmä zmeny pri menovaní a odvolávaní predsedov Štatistického úradu (ŠÚ) a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Kým podľa doterajšej právnej úpravy menoval a odvolával predsedov týchto dvoch štátnych orgánov prezident na návrh vlády, tak podľa napadnutých ustanovení ich bude menovať a odvolávať výlučne vláda.
Podľa prezidentky napadnuté ustanovenia nerešpektujú príkaz ústavodarcu zakotvený v ústave a judikatúru ústavného súdu k rozlišovaniu pojmov „vyšší štátny funkcionár“ a „štátny funkcionár“.
Podľa názoru prezidentky podradenie menovania a odvolávania predsedu Štatistického úradu a predsedu Úradu pre dohľad pod vládu a vynechanie prezidenta z týchto ústavných aktov, je v nesúlade s ústavou.
„Berúc do úvahy postavenie a kompetencie Úradu pre dohľad a Štatistického úradu a ich predsedov je zrejmé, že títo predsedovia jednoznačne patria medzi vyšších štátnych funkcionárov, pretože spĺňajú kumulatívne všetky kritériá vytýčené ústavným súdom. Preto podľa presvedčenia prezidentky a v zmysle záverov ústavného súdu ich menovanie musí byť zverené prezidentovi republiky a nie vláde,“ uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Prezidentka ďalej namieta nesúlad zmeny zákonných dôvodov a ich aplikovateľnosti pre odvolanie predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Novela zaviedla vágne dôvody na odvolávanie
Novela podľa nej zaviedla „flexibilné“ a vágne dôvody na odvolanie predsedu Štatistického úradu a predsedu Úradu pre dohľad, ktoré sú navyše použiteľné kedykoľvek. To znamená fakticky neobmedzenú možnosť vlády odvolať „nepohodlných“ predsedov oboch štátnych orgánov, tvrdí prezidentka.
Napadnuté ustanovenia sa navyše môžu uplatniť aj na predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Takúto úpravu považuje prezidentka za ústavne nesúladnú s ústavným zákazom pravej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy vo vzťahu k základnému právu na prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Prezidentka záverom namieta nesúlad skráteného legislatívneho konania pri prijímaní napadnutého zákona. Hlava štátu je presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o napadnutom zákone sú dôvody politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné.
Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny zavádzané schváleným zákonom mali byť podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii. Podľa prezidentky zo strany zákonodarcu došlo k porušeniu ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a hrubému a svojvoľnému nerešpektovaniu zákonných pravidiel zákonodarného procesu.
„Prezidentka je navyše presvedčená o prítomnosti dôvodov na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení v zmysle čl. 125 ods. 2 Ústavy a podľa § 78 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Prezidentka preto navrhuje, aby ústavný súd pri prijímaní jej návrhu výrokom uznesenia pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení,“ uzavrel Strižinec.
