Do druhého kola prezidentských volieb vo Fínsku v nedeľu (28. 1.) postúpili bývalý premiér Alexander Stubb a niekdajší minister zahraničia Pekka Haavisto. Ukázali to výsledky zo 100 percent spočítaných okrskov, ktoré v nedeľu večer zverejnila verejnoprávna stanica Yle.
V prvom kole prezidentských volieb skončil ako prvý so ziskom 27,2 percenta hlasov konzervatívno-liberálny kandidát Stubb, zelený politik Haavisto je na druhom mieste, hlasovalo zaň 25,8 percenta voličov.
Stubb, ktorý v prieskumoch dlho viedol, povedal, že výsledok prvého kola prijíma s pokorou. „Súťaž sa začína až teraz,“ povedal podľa agentúry Reuters svojim priaznivcom.
Spokojný s výsledkom bol aj Haavisto, ktorý skončil na druhom mieste aj vo voľbách v roku 2012 a 2018. „Našou úlohou je teraz presvedčiť voličov kandidátov, ktorí nie sú v druhom kole,“ povedal svojim sympatizantom Haavisto.
Na treťom mieste je súčasný predseda parlamentu Jussi Halla-Aho z nacionalistickej Strany Fínov s 19 percentami hlasov, ktorý povedal, že dostal viac hlasov, ako očakával.
Zhruba 15 percent hlasov získal nezávislý kandidát, bývalý európsky komisár a niekdajší guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn. Ostatní z deviatich kandidátov vrátane troch žien zostali s preferenciami pod desať percent.
Rozhodne februárový termín
Vzhľadom na to, že nikto nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, rozhodnú obyvatelia krajiny o budúcom prezidentovi 11. februára v druhom kole volieb.
Účasť v tohtoročnom prvom kole prezidentských volieb bola vyššia, ako pred šiestimi rokmi, keď Fíni poslali znovu do čela krajiny Sauliho Niinistöa. Ten teraz po dvoch funkčných obdobiach už kandidovať nemohol.
Kým minule sa k prvému kolu prezidentských volieb v severskej krajine vypravilo 69,9 percenta voličov, teraz ich hlasovalo 74,9 percenta, poznamenala Yle. Viac ako 44 percent oprávnených voličov tiež využilo možnosť predčasného hlasovania.
Hlavnými témami predvolebnej kampane boli nová úloha Fínska ako člena Severoatlantickej aliancie, kam krajina vstúpila po ruskej invázii na Ukrajinu, a situácia na fínsko-ruskej hranici, ktorú Helsinki uzavreli kvôli rastúcemu počtu utečencov z tretích krajín.
Podľa Fínska za problémami na hraniciach stojí Moskva. Zahraničná a bezpečnostná politika patrí medzi kľúčové ústavné kompetencie fínskeho prezidenta, pripomenuli agentúry. Všetkých deväť kandidátov sľubovalo pred voľbami tvrdý postoj voči Rusku v prípade, že budú zvolení, upozornila agentúra Reuters.
