Takmer polovicu celkového bohatstva v krajine vlastní 10 percent najbohatších Slovákov. Ide o druhý najnižší výsledok v rámci sveta.
Byť rovnostárskou spoločnosťou nemusí byť však nutne žiaduci stav pre prirodzenú motiváciu. Uviedol to makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s odvolaním sa na World Inequality Database (WID).
Podľa WID vlastní jedno percento najbohatších Slovákov 17,3 percenta celkového majetku. Prosperujúcejšie ekonomiky však majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti.
Kočiš upozornil aj na to, že z pohľadu inflácie skončilo Slovensko v rámci eurozóny v decembri na posledných priečkach. V EÚ bola vyššia inflácia iba v Rumunsku a Česku.
„Od volieb sa tiež diskutuje o prípadnom regulovaní cien potravín. Sme presvedčení, že ceny sa podľa očakávania už stabilizujú a prílišné zásahy by trh iba zbytočne mýlili. Okrem toho by prípadné plošné opatrenia boli ďalším nákladným zásahom do štátneho rozpočtu,“ uviedol Kočiš s tým, že kľúčová je pri akejkoľvek ďalšej pomoci adresnosť.
Chudoba a bohatstvo bývajú dedičné
Kočiš upozornil aj na to, že chudoba a bohatstvo bývajú medzigeneračne dedičné. Do čoraz väčšej pozornosti sa dostávajú aj rozdielne environmentálne vplyvy spotreby vysoko- a nízkopríjmových ľudí.
Podľa štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA) vyprodukujú ľudia s najvyšším príjmovým decilom (horných 10 percent) 48 percent emisií oxidu uhličitého (CO2).
„Ešte zaujímavejší je bližší pohľad na horných 10 percent, pretože ako odhaduje Štokholmský environmentálny inštitút, najbohatších 0,1 percenta svetovej populácie vypúšťa desaťkrát viac emisií CO2 ako zvyšok najbohatších 10 percent, čím prekračuje celkovú stopu 200 ton CO2 na obyvateľa ročne,“ priblížil Kočiš.
Od roku 2020 tiež vo svete zvýšilo podľa najnovšej správy inštitútu OXAM International o nerovnosti päť najbohatších ľudí svoj majetok o 114 percent na úroveň takmer 870 miliárd dolárov.
Do desiatich rokov by sa mohol objaviť aj prvý bilionár, no celkom poraziť chudobu bude trvať pravdepodobne ešte 229 rokov.
