Od roku 1999, s výnimkou roku 2004, v priamych voľbách na post hlavy štátu vždy kandidovala aspoň jedna žena. Teraz sú na oficiálnom zozname kandidátov len muži. Podľa sociologičky Barbory Holubovej je na vine súbeh viacerých faktorov.
„Ženy vnímajú politiku ako dominantný sektor mužov, ktorí si v nej snažia udržať svoju moc,“ vysvetlila sociologička. Zároveň spoločnosť na Slovensku podľa nej stále vidí ženy skôr v súkromnej sfére ako vo verejných funkciách.
„Politika je špinavá záležitosť a to môže byť tiež odrádzajúcim faktorom nielen pre ženy, ale aj mnohých slušných ľudí,“ priblížila. Dodala, že najmä v posledných rokoch politická komunikácia zhrubla a argumentácia niektorých politikov začala byť podpásová.
„Obzvlášť voči ženám. Útočí sa na emócie a na rodinu,“ povedala Holubová a pripomenula vulgárne prejavy, ktorým vo svojom funkčnom období čelila prezidentka Zuzana Čaputová. Politická komunikácia by však podľa nej mala byť slušná voči všetkým ľuďom zainteresovaným v politike, nielen voči ženám.
Či to mohlo odradiť ženy, ktoré rozmýšľali o vstupe do politiky, nie je podľa nej jednoznačné. „Mohlo sa im len potvrdiť, že prezidentský úrad treba vykonávať s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou a treba zvážiť, či viem udržať rovnakú kvalitu úradovania po celé funkčné obdobie,“ vysvetlila.
Ženy sú k sebe omnoho kritickejšie
Ani jedna žena, ktorá sa kedysi pokúšala o prezidentský post, už v ďalších voľbách nekandidovala. Aj prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla, že o svoj post znovu nezabojuje. Naopak, niektorí mužskí kandidáti sa o tento post uchádzajú opakovane.
Podľa sociologičky to dokazuje, že ženy sú k sebe omnoho kritickejšie než muži. „Viac zvažujú svoje schopnosti, čo u mužov často vidíme, že svoje schopnosti skôr nadhodnocujú,“ skonštatovala.
