Začína sa najkratší mesiac v roku, ale tento február bude predsa len dlhší. Máme totiž priestupný rok. Pred nami je 29 februárových dní. Prečo je to tak, kedy to vzniklo a ako to ovplyvňuje náš život?
Dvadsaťdeväťdňový február v kalendári súvisí s rotáciou Zeme okolo vlastnej osi. Kým Zem obehne okolo Slnka, otočí sa 365-krát a ešte o takmer štvrtinu.
Priestupnému roku sa v Správach RTVS z regiónov venovala redaktorka Ivana Ratkovská:
„To treba kompenzovať, lebo sa to rokmi zbiera. Že je to tak, si uvedomili už dávno, keď spravil kalendár rímsky cisár Gaius Julius Caesar v roku 45 pred naším letopočtom. Zaviedol, že každý štvrtý rok bude o jeden deň v tom roku viac a ten rok bude priestupný,“ priblížil astronóm SAV Stará Lesná Ján Svoreň.
Vo februári teda budeme pracovať o jeden deň navyše. V kalendári tento deň vychádza na štvrtok. Sú aj takí, ktorí pocítia o deň viac aj vo svojej peňaženke. „Jeden deň roku navyše, práve v tom priestupnom roku, môže pocítiť určitá časť pracujúcich a to tých, ktorých zárobok sa odvíja od odpracovaných dní a hodín, aj to však len do určitej miery,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Juliánske dni
A na chvíľu ešte späť do histórie. Systém priestupných rokov ešte mierne upravil v 16. storočí pápež Gregor. Kalendár im po rokoch nesedel, a preto v roku 1582 preskočili zo 4. októbra rovno na 15. október.
„Jednoducho vynechali 10 dní a odvtedy to počítame stále rovnako s tým , že každý štvrtý rok je priestupný. Pridávame ten deň ku koncu februára a roky deliteľné stomi sú priestupné len raz za 400,“ dodáva Svoreň.
Zaujímavosťou je, že v astronómii akékoľvek zmeny v kalendári vôbec neriešia. „V astronómii sa počítajú juliánske dni. Roky vôbec nepočítame, aby sme s týmto nemali problém. Ani deň nepočítame od polnoci ale od poludnia, tým pádom máme celú noc jeden dátum,“ uzavrel Svoreň.