Zatiaľ čo v susednom Česku poslanci schválili nový typ zväzku pre LGBT+ ľudí, na Slovensku dokonca upadla reč aj o registrovaných partnerstvách. Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej za to do veľkej miery môže silná pozícia cirkvi a náboženstva v spoločnosti.
„Na Slovensku bolo postavenie cirkvi silné v medzivojnovom období a už vtedy bolo predmetom sporov. Do istej miery je aj táto historická skúsenosť podnetom pre konzervatívne pozície a silnú identifikáciu národného s cirkevným,“ vysvetlila.
V tomto sa podľa nej líšime od Česka. „Náš vývoj sa po roku 1989 odlišoval v tom, že Slovensko si silne obnovilo tradičné religiózne korene. Vplyv cirkvi sa u nás inštitucionálne inak podporuje, ako v Česku,“ povedala Kusá.
Dáta podľa nej ukazujú, že mladí ľudia na Slovensku majú výrazne konzervatívnejšie postoje v porovnaní s mladými v Česku.
Sloboda LGBT+ ľudí na Slovensku
Práve verejná mienka a kultúrne očakávania, ktoré sa na Slovensku za desaťročia silne konzervatívne zarámcovali, podľa sociologičky pôsobia na LGBT+ ľudí stigmatizačne.
„Omnoho častejšie sa stretnú s odmietaním a výsmechom. Verejná debata a názory, ktoré v politických diskusiách prevažujú, musia na týchto ľudí pôsobiť veľmi urážlivo a bolestne,“ priblížila. Sloboda LGBT+ ľudí na Slovensku podľa nej nie je tak ohrozená, ako ich pocit uznania a dôstojnosti.
Naučiť slovenskú spoločnosť k väčšej tolerancii je podľa sociologičky ťažká úloha. A to najmä v situácii, keď politici využívajú predsudky vo svojich volebných kampaniach.
„A stavajú sa do úlohy ochrancov tradičných hodnôt, čo je lacné hrdinstvo. Omnoho ťažšie je vytvárať dostatočne dobré podmienky pre rodinný život,“ vysvetlila.
