Rusko sa vo februári zmocnilo ukrajinského mesta Avdijivka a odvtedy invázne jednotky postupovali ďalej na západ a obsadili niekoľko dedín. Ukrajina ubezpečuje, že jej ozbrojené sily sa „držia“, ale ruské jednotky teraz útočia na piatich miestach pozdĺž viac ako tisíc kilometrov dlhej frontovej línie, uviedla BBC na svojej webovej stránke.
Najväčšej skúške podľa nej čelia ukrajinskí vojaci v Doneckej oblasti. A obyvatelia miest ako Pokrovsk, Kosťantynivka a Kramatorsk teraz čelia rýchlo sa približujúcej frontovej línii.
„Vieme, čo sa blíži,“ povedala Marija, keď vo svojom byte v Kosťantynivke balila televízor, ktorý majú doručiť do Kyjeva predtým, ako tam so synom zamieri. „Celý deň sme unavení a trpíme záchvatmi paniky. Je to stále depresívne, máme strach,“ povedala žena, ktorej sa s blížiacimi sa Rusmi žije čoraz ťažšie.
Blížiaca sa hrozba
V Kosťantynivke, ktorá leží asi 30 kilometrov od frontovej línie, sa podľa BBC objavili náznaky blížiacej sa hrozby. Takmer na každej ulici je poškodená budova a robotníci vymieňajú zlaté panely na miestnom kostole, ktorý poškodil raketový útok na susednú železničnú stanicu.
Studený vzduch v meste, ktoré bývalo súčasťou priemyselného srdca bývalého Sovietskeho zväzu, napĺňa stanicu úzkosťou, píše BBC. Rusko pri svojom dobývaní ničia ukrajinské mestá, a toho sa podľa portálu Kosťantynivka obáva najviac.
Marijina matka Tetjana zatiaľ zostáva, ale jej dcéra je presvedčená, že ju nakoniec bude nasledovať. „Už som dvakrát odišla, aký to má zmysel?“ pýta sa Tetjana. „Všade je to strašidelné. Celá krajina je v plameňoch,“ poznamenala.
Donecká oblasť je bojiskom
Kým celá Ukrajina je vojnovou zónou, Donecká oblasť – spolu s ďalšími štyrmi regiónmi – je bojiskom, konštatuje BBC. Silnú paľbu je počuť až do vzdialenosti 40 kilometrov, takže vzdialený hukot delostrelectva je tam počuť neustále.
Rusko podľa BBC využíva svoju veľkosť, leteckú prevahu a väčšie zásoby munície na to, aby zatlačilo na front v čase, keď sa západná vojenská pomoc Ukrajine vyčerpáva alebo ju brzdí domáca politika.
V blízkosti sa nachádza široké údolie s niekoľkými vodnými nádržami. Ukrajina uviedla, že práve táto krajina umožní jej ozbrojeným silám „stabilizovať“ frontovú líniu.
Pozdĺž frontovej línie sú aj „žduni“
BBC tiež pripomenula existenciu ľudí pozdĺž frontovej línie, ktorí sú na Ukrajine známi ako „žduni“. Ide o výraz pre proruských obyvateľov Ukrajiny, ktorí „čakajú“, že ich Rusko obsadí.
Podľa BBC ide o menšinu a nie všetci, ktorí odmietajú ponuky na evakuáciu, sú v skutočnosti „žduni“. Niektorí jednoducho nechcú opustiť svoje domovy a na nebezpečenstvo si zvykli.
Valerij nie je jedným z nich. Po tom, čo jeho dom v Torecku takmer zasiahlo ostreľovanie, si zbalil veci, zobral svojho vnuka Denysa a vydal sa na miesto, kde ich čakalo policajné obrnené vozidlo, aby ich odviezlo do väčšieho bezpečia. Susedia im želali všetko dobré, ale napriek tomu, že Rusi boli len päť kilometrov od nich, odmietli odísť.
„Ja som už svoj život prežil. Ale musím zachrániť toho malého. Dvadsať rokov som pracoval v bani, takže sa ničoho nebojím, ale mám o neho strach,“ povedal 67-ročný Valerij, keď prišli do Kosťantynivky.
Štrnásťročný Denys súhlasne prikývol. „Môj posledný kamarát odišiel pred tromi týždňami,“ priblížil. Evakuácia z frontových dedín je pre rodiny s deťmi povinná. Napriek tomu v Torecku stále zostáva pätnásť detí, upozornila BBC.
Podľa Antona Prona z policajnej jednotky Bieli anjeli, ktorá pomáha evakuovať ľudí z frontových obcí, sa situácia každým dňom zhoršuje. „Neustále prebieha ostreľovanie a delostrelectvo. Neustále operuje nepriateľské letectvo. Rusi zhadzujú bomby na obytné budovy,“ povedal.
Posledná zastávka pred frontom
Vlaková stanica v neďalekom Kramatorsku je podľa BBC poslednou zastávkou pred frontom pre prichádzajúcich vojakov. A čoraz častejšie prvou zastávkou pre odchádzajúcich civilistov s naloženými batožinami.
Ochranu na nástupištiach čiastočne zabezpečujú nákladné autá. Stanica Kramatorsk bola dejiskom jedného z najtragickejších útokov na ukrajinských civilistov počas ruskej invázie, keď tu po zásahu v roku 2022 zahynulo šesťdesiat ľudí.
„Pred rokom sme si mysleli, že nám Západ pomôže a že naša protiofenzíva bude fungovať, ale teraz už nie. Ľudia verili, ale teraz už neveria,“ povedala žena menom Alla, ktorá na stanici čakala na vlak do Kyjeva.
Ukrajina dúfa, že jej východné časti budú jedného dňa opäť bezpečným miestom pre život. Momentálne ale nie je jasné, do čoho sa títo odchádzajúci ľudia budú môcť vrátiť, poznamenala BBC.
