Podľa aktuálnych štatistických údajov je viac ako 310-tisíc rodinných domov na Slovensku vykurovaných tuhým palivom. Zemný plyn používa na vykurovanie až 800-tisíc domácností. Téme vykurovania sme sa venovali v relácii Peniaze.
„Zemný plyn je najdostupnejšie nízko-emisné vykurovanie. Ostatné alternatívy sú buď výrazne drahšie, alebo nie sú nízko-emisné,“ upozorňuje vedúci rozvoja sieťového obchodu SPP – Distribúcia Jerguš Vopálenský.
Vykurovanie drevom je lacné avšak jeho dosahy na životné prostredie a na naše zdravie sú ďalekosiahle.
„Je paradoxné, že Slovensko je v zásade jediná krajina v rámci V4, kde neprebehol masívny dotačný program na prechod z tuhých palív na nízko-emisné alternatívy. Zameranie finančných prostriedkov, napríklad z európskych zdrojov práve na tieto domácnosti by malo obrovský vplyv na kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľov a navyše by významným spôsobom prispelo k riešeniu energetickej chudoby,“ myslí si Vopálenský.
Často pália aj odpad
V kotloch nekončí len drevo, ale často aj odpad. Podľa Európskej environmentálnej agentúry pripadá na Slovensko až takmer päťtisíc odvrátiteľných úmrtí ročne v dôsledku nepriaznivej kvality ovzdušia spôsobenej jemnými prachovými časticami. Ich hlavným zdrojom sú práve domácnosti vykurujúce tuhým palivom.
„Máme s tým reálne problém. Nevravím, že sme najhorší v Európe, to určite nie. Ale v budúcnosti to musíme riešiť,“ hovorí vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia v SHMÚ Martin Kremler.
„Zvýšená hodnota smogu v ovzduší má určite negatívne dosahy na dýchacie cesty. Či už hovoríme o zdravých pacientoch, u ktorých zvýšené hladiny smogu môžu viesť k novovzniknutým respiračným ochoreniam, alebo sú to pacienti, ktorí už majú nejaké chronické ochorenie dýchacích ciest, ktoré môže byť alergického alebo nemusí byť alergického pôvodu. Znečistené ovzdušie zhoršuje priebeh chronických respiračných ochorení,“ vysvetlila klinická imunologička a alergologička Jaroslava Orosová.
Rizikové zimné obdobie
Smogovej situácii nahráva najmä zimné obdobie. SHMÚ koncom minulého roka vydal viacero upozornení k smogovej situácii.
„Negatívom Slovenska je to, že je hornaté. Máme tu veľa kotlinových polôh, kde sú, samozrejme, rýchlosti vetra nižšie a sú horšie rozptylové podmienky. Keď sa v takýchto kotlinách kúri v domácnostiach tuhým palivom, tak vznikajú emisie. Pri zlých rozptylových podmienkach, keď je tam nejaká inverzia, tak koncentrácie znečisťujúcich látok nám rastú do vysokých hodnôt a sme nútení vydávať smogové situácie,“ vysvetlil Kremler.
„V zimnom období vydávame informácie o vzniku smogovej situácie pre častice PM10. Súvisí to so zhoršenými rozptylovými podmienkami a vysokými emisiami prachových častíc, hlavne z lokálnych kúrenísk,“ dodal Kremler.
Na znižovanie emisií môžu vplývať aj na prvý pohľad drobnosti. Napríklad dobre vysušené drevo či správny spôsob vykurovania. Dôraz by sa mal klásť na dobrý prístup vzduchu do spaľovacieho telesa. Dusený oheň totiž vytvára vyššie emisie.
„Keď už je možnosť investovať, tak, samozrejme, zatepliť rodinné domy, vymeniť okná a dvere. Potom nám stačí menej kúriť, aby sme rodinný dom vykúrili, takže ušetríme na energii a spálime menej paliva a vypustíme menej emisií,“ hovorí Kremler.
„Ďalšie opatrenie je vymeniť staré 20-30-ročné kotle za modernejšie. Tie majú na kilogram spáleného paliva podstatne nižšie emisie,“ dodal.
Niektoré domácnosti aj v plynofikovaných oblastiach v minulých rokoch z obáv pred nedostatkom dodávok a vysokými cenami energií vymenili nízko-emisný zemný plyn za vykurovanie pevnými palivami.
