Poľnohospodári v Košiciach a okolí sa boria s extrémnym mokrom. Na podmáčaných a zaplavených poliach to bude mať zásadný vplyv na úrodu. Uviedol to predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Košice Peter Vilinský.
„Pôda je ubitá, bez vzduchu a pórov. Do zberu je ďaleko, porasty sa budú ťažko vyvíjať. Veľa porastov pšeníc bude mať len jednu až dve odnože. Jarná orba má zásadný vplyv aj na zatiaľ nezaložené porasty – zo skúseností vždy negatívny,“ povedal.
Polia sú podľa neho zaplavené, podmáčané a mnohé nepoorané s rastlinnými zvyškami po januárovom zbere minuloročných plodín.
„Ku koncu roka 2023 sme mali prebytok vlahy 220 milimetrov. Extrém v našich podmienkach. K tomu prvé dva mesiace roka 2024 boli zrážkovo nadnormálne, a tým máme v predjarí prebytok 250 milimetrov zrážok,“ spresnil.
Poľnohospodári podľa jeho slov využili vhodné chvíle na prvé prihnojenie – nitratáciu ozimín, a na jarnú orbu po zbere jesenných plodín.
„Začíname s prípravou pôdy a sejbou jarného jačmeňa tam, kde nám to dovolia nové predpisy (DPEP 7), prírodné podmienky, agronomické princípy a zdravý sedliacky rozum,“ doplnil Vilinský.
Mierna zima
Porasty ozimín podľa neho ťažko skúša mierna zima. Ich všeobecný stav v uvedenej lokalite v súčasnosti hodnotí ako podpriemerný. „Mnohé sú na vyoranie,“ skonštatoval.
Pripomenul, že na výkyvy počasia si poľnohospodári zvykli. Pri pestovaní bežných poľných plodín sa však aj v prípade mrazov môžu spoľahnúť len na „vyššiu moc“.
Prírodným podmienkam sa však vedia prispôsobiť aj škodcovia, ktorí sa objavujú. Krytonosa evidujú v 15-centimetrovej repke zhruba už dva týždne, pričom si vyberá krajšie porasty, nie tie spasené lesnou zverou či slabé a vymoknuté. Objavuje sa už aj blyskáčik.