Vedci zistili, že psy chápu, čo znamenajú určité slová, keď im ukazovali loptičky, papuče, vôdzky a iné známe predmety. Zároveň sledovali aktivitu ich mozgu. Informoval o tom denník The Guardian.
Štúdia podľa neho dokazuje, že tieto domáce zvieratá dokážu pochopiť viac ako len jednoduché príkazy, aspoň pokiaľ ide o veci, ktoré sú pre ne dôležité.
„Myslím si, že túto schopnosť majú všetky psy,“ povedala Marianna Borosová, ktorá sa podieľala na realizácii štúdie na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. „Mení to naše chápanie evolúcie jazyka a toho, čo je jedinečné pre človeka,“ dodala.
Poznať by mohli pätnásť až 215 slov
Vedcov už dlho fascinuje otázka, či sa psy skutočne dokážu naučiť význam slov. Zhromaždili dôkazy, ktoré toto podozrenie potvrdzujú. Vo výskume z roku 2022 sa zistilo, že majitelia týchto domácich zvierat veria, že ich chlpatí spoločníci reagujú na pätnásť až 215 slov.
Priamejšie dôkazy o kognitívnych schopnostiach psov prišli v roku 2011, keď psychológovia v Južnej Karolíne oznámili, že po troch rokoch intenzívneho výcviku sa border kólia menom Chaser naučila názvy viac ako tisíc predmetov vrátane 800 látkových hračiek, 116 loptičiek a 26 lietajúcich tanierov.
Výskum sa však príliš nezameriaval na to, čo sa deje v psom mozgu, keď spracováva slová. Aby to zistili, Borosová a jej kolegovia pozvali 18 majiteľov psov, aby priviedli svojich miláčikov do laboratória spolu s piatimi predmetmi, ktoré zvieratá dobre poznali. Boli medzi nimi loptičky, papuče, lietajúce taniere, gumené hračky, vôdzky a iné predmety.
Monitorovanie mozgovej aktivity psov
V laboratóriu dostali majitelia pokyn, aby povedali slová pre tieto predmety predtým, ako ukážu svojmu psovi buď správny predmet, alebo iný. Mohli napríklad povedať: „Pozri, lopta“, ale ukázať lietajúci tanier. Experiment niekoľkokrát zopakovali so správnymi aj nesprávnymi dvojicami.
Počas testu vedci monitorovali mozgovú aktivitu psov pomocou elektroencefalografie (EEG). Odhalili pritom rôzne vzorce aktivity, keď sa predmety zhodovali alebo nezhodovali so slovami, ktoré povedal ich majiteľ. Najväčší rozdiel pozorovali pri slovách, o ktorých si psy mysleli, že ich majitelia ich poznajú najlepšie.
Výkyvy ako pri testoch na ľuďoch
EEG vykazovalo podobné výkyvy aj pri testoch tohto typu vykonávaných na ľuďoch. Výskumníci ich interpretovali tak, že ľudia rozumeli slovu dostatočne dobre na to, aby si vytvorili mentálny obraz, ktorý im následne ukázaný objekt potvrdil alebo vyvrátil.
Borosová zdôraznila, že netvrdí, že psy rozumejú slovám rovnako dobre ako ľudia. Vyzdvihla dôležitosť ďalšej práce. Aby vedci pochopili, či napríklad psy dokážu zovšeobecňovať tak, ako sa to v detstve učia ľudia, a aby pochopili, že slovo „lopta“ sa nemusí vzťahovať na jednu konkrétnu loptu.
Štúdia nastolila otázku, prečo, ak psy rozumejú určitým podstatným menám, sa to u viacerých z nich neprejavuje. Jednou z možností je, že pes vie, na čo sa slovo vzťahuje, ale nesnaží sa podľa toho konať. „Môj pes sa zaujíma len o svoju loptičku. Ak mu prinesiem inú hračku, vôbec sa o ňu nezaujíma,“ povedala Borosová.
