V Európskej únii hluk negatívne ovplyvňuje zdravie 113 miliónov ľudí. Najväčší producenti hluku – napríklad železničiari či diaľničná spoločnosť – preto musia každých päť rokov povedať, ako plánujú proti nemu bojovať. Vychádzať by mali zo strategickej hlukovej mapy. Slovenská vláda posunula termín na predkladanie riešení o rok.
Najviac sú na Slovensku podľa posledných meraní vystavení hluku obyvatelia Bratislavy. Napríklad ľudia žijúci v okolí hlavnej železničnej stanice.
„Oficiálne hlukové mapy hlavného mesta hovoria o tom, že práve tu sú najvyššie prekročené limity – nad 80 decibelov. Hluk je tu neúmerný a neúnosný. Bavíme sa o lokalite, kde sa železničná trať nachádza necelých desať metrov od obytnej zóny,“ uviedla obyvateľka Jaskového radu v Bratislave Bronislava Milčíková.
„Býva tu veľmi veľa ľudí. Celý deň, celú noc počujeme autá, počujeme motorky, sanitky. A hlavne všetky autá tu nedodržiavajú rýchlosť, idú veľmi rýchlo, a tým pádom sa hluk zvyšuje,“ sťažuje sa občianska aktivistka Ivana Némethová.
Hlukovým mapám sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka RTVS Natália Krížová:
Strategické hlukové mapy
Strategické hlukové mapy musia vypracovať mestá Bratislava a Košice. Okrem nich správcovia diaľnic, železníc či veľké fabriky. Rok po odovzdaní máp musia predložiť akčný plán ochrany pred hlukom.
„Tam sú vlastne zahrnuté opatrenia, ktoré by mali byť vykonané na to, aby sa hluková situácia zlepšila v tej danej oblasti, pre ktorú je vlastne vypracovaná strategická hluková mapa,“ vysvetlila expertka odboru hygieny životného prostredia Nina Depešová z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Pomôcť môže tichý asfalt, nová električková trať, protihluková stena či bariéra, alebo stromy vysadené pri hlučnej komunikácii. Za zvýšený hluk sa pri príprave mapy považuje dlhodobé pôsobenie zvuku silnejšieho ako približne 55 decibelov.
