Britský vedec a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Peter Higgs, ktorý predpovedal existenciu takzvanej „božskej častice“, zomrel vo veku 94 rokov. Higgsov bozón, ako neskôr jeho objav nazvali, je jedným zo základných kameňov modernej fyziky. Potvrdzuje totiž platnosť súčasnej teórie o vzniku vesmíru a vysvetľuje, ako častice získali hmotnosť.
Peter Higgs si síce získal celosvetovú pozornosť, no podľa kolegov neznášal rozruch. Ten ho sprevádzal takmer celý jeho profesionálny život. Najskôr, keď s teóriou o existencii bozónu pred 60 rokmi prišiel a aj po tom, ako ju po pol storočí európska organizácia pre jadrový výskum potvrdila.
Higgsov bozón médiá nazývajú „božskou časticou“, hoci jej objaviteľ bol ateista. „Pán Higgs spoločne s Françoisom Englertom ho predpovedali vo svojom článku. Vtipné na tom je, že bol pôvodne zamietnutý, pretože si redaktori povedali, že to nebude mať žiadny zásadný význam pre fyziku,“ pripomenul paradox Higgsovej kariéry fyzik Andrej Herzáň.
Teóriu nakoniec v CERN-e potvrdili
Stal sa pravý opak. Jej potvrdenie v CERNE-e v roku 2013 tak bolo posledným chýbajúcim článkom v štandardnom modeli časticovej fyziky, ktorá popisuje základné stavebné kamene vesmíru.
„Fyzici sa snažia pochopiť, ako svet funguje. Nemôžeme mať poriadnu teóriu, ktorá by vysvetľovala náš svet, ak nerozumieme ani podstate toho, ako častica nadobúda svoju hmotnosť,“ vysvetlil Herzáň.
Keď sa redaktor denníka Guardian pýtal nositeľa Nobelovej ceny, aby vysvetlil laikom čo presne objavil, povedal, aby si predstavili zasnežené pole, cez ktoré idú na lyžiach, snežniciach či v čižmách.
Lyžiari idú najrýchlejšie a tí v čižmách najpomalšie. To všetko súvisí s tým, akú váhu majú častice na ich nohách i na poli. Experti pripomínajú, že bez existencie Higgsovho bozónu by častice lietali vesmírom rýchlosťou svetla. Nikdy by tak nevznikli atómy, hviezdy či planéty.
