Zlaté desaťročie vystriedala dekáda stagnácie. Z pohľadu prosperity je Slovensko na 24. priečke z 27 európskych krajín. Vyplýva to z pravidelného indexu, ktorý zostavuje najväčšia slovenská banka. Ekonómovia upozorňujú, že hĺbkové zmeny na trhu práce sa už začali.
Vyspelé ekonomiky dobiehalo Slovensko najmä počas zlatej dekády, teda v rokoch 2000 až 2010. Potom sa pokrok výrazne spomalil.
„Za posledných päť rokov sme rástli iba o sedem percent, pričom desať krajín Európskej únie rástlo dvojciferným tempom. Určite by sme sa mali pozerať na školstvo, reformy v zdravotníctve, digitalizácii, vo využívaní technológií. Pripraviť sa na znalostnú ekonomiku,“ priblížila hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
O veľkých regionálnych rozdieloch svedčí napríklad aj štatistika o dojčenskej úmrtnosti. „V Bratislave je dojčenská úmrtnosť na úrovni vyspelých krajín, je to úroveň škandinávskych krajín, ale aj na úrovni priemeru Česka,“ priblížil výkonný riaditeľ úseku menovej politiky a bankových obchodov NBS Michal Horváth.
Na východe Slovenska je podľa jeho slov toto číslo štvornásobne vyššie. „Je to úroveň Turecka či Kostariky,“ dodal Horváth.
Umiestneniu Slovenska v indexe prosperity sa v Správach RTVS venoval redaktor Vladimír Amrich:
Hĺbkové zmeny sa už rozbehli
Vývoj na trhu práce ukazuje, že hĺbkové zmeny v ekonomike sa už rozbehli. Zamestnanci viac vyhľadávajú lepšie platené pozície v sektore služieb a zároveň ubúda pracovníkov v priemysle.
„Vyspelý svet sa zakladá na službách. Doba priemyslu už je dávno v minulosti. Priemysel tvorí podstatnú časť, ale služby majú prevahu a Slovensko sa začína približovať tomu vyspelému svetu aj v tomto ukazovateli. Stále treba povedať, že u nás hrá priemysel dominantnú úlohu,“ uviedol riaditeľ Inštitútu pre stratégie a analýzy Peter Goliaš.
„Viac ľudí bude pracovať v službách, pretože ekonomika bude produkovať aj viac výkonu práve v službách. Spracovateľský priemysel prešiel značnou automatizáciou. Je len logické, že čoraz menej ľudí bude pracovať v týchto odvetviach,“ dodala Valachyová.
Kvalita vzdelávania
Na to, aby pracovníci v budúcnosti dokázali čeliť novým výzvam, je dôležité kvalitné predškolské vzdelávanie.
„Predškolská výchova pomáha študentom dosiahnuť lepšie výsledky v testoch PISA. Výsledky potom korelujú aj s tým, ako je študent či mladý človek úspešný v živote,“ uviedla hlavná analytička Erste Group pre strednú a východnú Európu Katarzyna Rzentarzewska.
Za hlavný problém najbližšej dekády označili ekonómovia nedostatok pracovnej sily. Do roku 2035 ubudne vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov približne 200-tisíc ľudí.
