Osemdesiatpäť miliónov eur v prvom roku a 117 miliónov v každom ďalšom. Takýto príjem do štátneho rozpočtu predpokladá ministerstvo financií z novej dane zo sladených nealkoholických nápojov.
Zaviesť ju chce od budúceho roka a podľa typu nápoja dosiahne od 15 centov do štyroch eur a 30 centov za liter či kilogram, ak ide napríklad o práškový nápoj. Daň má zasiahnuť všetky dosladené nápoje – vrátane mliečnych výrobkov.
Priemerný Slovák ročne vypije vyše 200 litrov nealkoholických nápojov. Väčšiu polovicu tvoria tie sladené. Pri ich zdanení ministerstvo neplánuje zohľadniť, či je v nich cukor alebo jeho zdravšia alternatíva.
O tejto téme sa s odborníkmi v Správach RTVS z regiónov rozprávala redaktorka Jana Obrancová:
„Najmä z dôvodu nižšej administratívnej záťaže pre výrobcov a predajcov a aj z dôvodu, aby bolo dané zdanenie prehľadnejšie a efektívnejšie,“ vysvetlil hovorca Ministerstva financií SR Pavol Kirinovič.
„Únia potravinárov nesúhlasí so zavedením alebo zvýšením akejkoľvek dane na potraviny, máme obavy aj z toho, že výrazným spôsobom narastie cezhraničný nákup týchto tovarov,“ uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.
„V rámci toho, že keď si pôjdu kúpiť sladené nápoje, tak si kúpia aj iné potraviny, takže bude to mať taký dosah, že peniaze budeme nosiť pravdepodobne do okolitých krajín,“ podotkol prevádzkovateľ reštaurácie a pohostinstva Andrej Berkes.
Zatiaľ čo podľa výrobcov nová daň negatívne zasiahne potravinárske odvetvie či gastrosektor, odborníci na výživu prípadné zníženie spotreby sladených nápojov odobrujú.
„Gro populácie, ktorá konzumuje sladené nápoje, je detská populácia, čo potom súvisí s detskou obezitou,“ skonštatovala odborníčka na výživu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Marta Habánová.
Zasiahne aj ochutené mlieka
Nová daň sa podľa plánov nemá týkať len sladených nápojov, ale zasiahnuť by mala aj ochutené či jogurtové mlieka. Za tie si zákazníci priplatia asi 15 centov za kilogram.
„Mlieko je základná potravina a dať mlieku kvôli tomu, že je nejakým spôsobom dochutené nálepku negatívnej externality je skutočne veľmi veľmi nevhodné. To postihne najviac detí,“ myslí si prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marián Šolty.
„Určite existujú vhodnejšie alternatívy pre deti, napríklad obyčajné mlieko bez pridaného cukru či iných náhrad,“ uviedol hovorca Ministerstva financií SR Pavol Kirinovič.
„Tieto nápoje obsahujú síce cukor, ale deti potrebujú k svojmu životu aj určitú dávku toho cukru. Ja si nemyslím, že ak by skonzumovali takýto jeden mliečny jogurtový nápoj denne, že by to ohrozilo ich zdravie,“ povedala odborníčka na výživu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Marta Habánová.
V konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov pritom Slováci za odporúčaniami odborníkov zaostávajú v priemere o 50 kilogramov na osobu a rok.
