Na ukrajinskej frontovej línii nastala patová situácia, sú preto príhodné podmienky na začatie mierových rozhovorov, uviedol vo štvrtok (25. 4.) podľa agentúry TASS bieloruský vodca Alexander Lukašenko. Moskva aj Kyjev s rokovaniami o mieri nesúhlasia. Lukašenko tiež uviedol, že riziko ozbrojených incidentov na bielorusko-ukrajinskej hranici je stále vysoké.
„Ak nezačneme vyjednávať teraz, Ukrajina postupne príde o svoj štát a môže prestať existovať. Ukrajina potrebuje mier,“ uviedol Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého vojská okrem iného z bieloruského územia 24. februára 2022 vpadli na Ukrajinu a rozpútali tým najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Ruskí vojaci podľa Lukašenka síce v poslednom čase získali kontrolu nad niekoľkými ukrajinskými obcami, ide ale len o „pomalý postup“. „Je to patová situácia,“ dodal v prejave pred Celobieloruským ľudovým zhromaždením – orgánom pripomínajúcom parlament. Zasadajú v ňom najrôznejší delegáti vrátane predstaviteľov bieloruskej vlády.
„Čo môžeme v tejto situácii robiť? Vznikla tým príhodná situácia pre mier, pre uzavretie mierovej zmluvy, „poznamenal Lukašenko.
Mierové rokovania sú na mŕtvom bode
Rusko a Ukrajina začali rokovania krátko po začiatku ruskej invázie. Hovory, odohrávajúce sa okrem iného v Bielorusku, však po niekoľkých kolách uviazli na mŕtvom bode. Odvtedy ich neobnovili.
Obe strany si kladú množstvo podmienok na ich opätovné začatie a dali najavo, že za súčasnej situácie rokovanie nie je možné. Kým Moskva požaduje, aby Kyjev ustúpil jej požiadavkám vrátane postúpenia časti ukrajinského územia Rusku, Ukrajina žiada plné stiahnutie ruských síl zo svojho územia.
To platí aj pre Krymský polostrov, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014. V júni sa chystá naštartovať mierový proces na konferencii o Ukrajine Švajčiarsko. Rusko ale účasť odmietlo a akciu označilo za „americký projekt“.
