Koniec Rozhlasu a Televízia Slovenska (RTVS) v súčasnej podobe chce vláda v parlamente spečatiť do pár týždňov. Zástancovia zmeny argumentujú, že RTVS je neobjektívna a dokonca sa objavili názory, že porušuje ľudské práva a v reláciách chýba názorová pestrosť.
Otázke budúcnosti RTVS, ktorá posledné týždne rezonuje vo verejnosti, sme sa hlbšie venovali aj v relácii RTVS Reportéri.
Vedúci katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku Peter Kravčák upozornil, že povedať, čo je objektívne a čo nie, nie je jednoduché a prípadné pochybnosti o neobjektívnosti treba dokázať.
„Nedá sa to len tak, ako keď poviem, že mi niečo chutí alebo mi niečo nechutí pri jedle. Ak je tu dojem, že RTVS je neobjektívna, tak to poďme dokázať. Urobme skupinu ľudí, dohodnime sa na kritériách a poďme sledovať RTVS. Dajme jasnú odpoveď na to, či je objektívna alebo nie,“ povedal.
Machala: Nezávislá žurnalistika by mala spochybňovať, čo najviac vecí
Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala si myslí, že priestor by mal dostať každý názor. „Je dôležité, akým spôsobom sa vyjadruje, ale tú možnosť mu musíte dať vždy a každému,“ vyhlásil.
„Samozrejme, pokiaľ ten názor je nepoužiteľný verejne, tak mu oznámite, že nebude použiteľný, lebo porušil etiku, morálku, zákony, slušné správanie. Ale každý človek má právo vyjadriť svoj názor, podľa mňa aj posledný bezdomovec,“ dodal.
Podľa Kravčáka je autorskou slobodou novinára rozhodnúť sa, komu dá priestor. „Jeho doslova psou povinnosťou je, samozrejme, urobiť veci objektívne, ale zároveň tá objektivita nie je bezhraničná. Ak vyhodnotí, či už na základe vedy, faktov, skúseností, že niektoré názory sú, doslova poviem, hlúposti alebo sú tak menšinové, že ich nedá do svojho diela, tak to jednoducho musíme rešpektovať,“ vysvetľuje Kravčák.
V rozhovore s Machalom uviedol redaktor RTVS Peter Žatko príklad tvrdenia, že Zem je plochá. Na jeho otázku, či by mali v médiách dostať priestor ľudia, ktorí to tvrdia odpovedal Machala, že áno. „Je podložené, že Zem je guľatá? Ja sa vážne pýtam. Boli ste vo vesmíre? Vy ste neboli, ja tiež nie, tak neviem,“ argumentoval Machala.
„Myslím si, že priestor nezávislej žurnalistiky je presne o tom, spochybňovať čo najviac vecí a hľadať odpovede na otázky,“ dodal.
Historik médií z Karlovej univerzity v Prahe Martin Groman upozornil na to, že šíriť klamstvo už nie je úplne sloboda slova.
Kritika širokej verejnosti
Po odvysielaní relácie Reportéri sa Machalov názor na priestor pre zástancov plochej Zeme začal virálne šíriť na sociálnych sieťach a reagovali naňho aj mnohé médiá. Machalu sa následne stal predmetom rôznych satirických koláží a videí. Zareagoval napríklad aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý do vesmíru letel v roku 1999 a mal odtiaľ aj výhľad na našu planétu.
„Nepochopili, že som poukazoval na možnosť slobodnej diskusie aj na kontroverzné témy,“ reagoval na kritiku Machala na sociálnej sieti Telegram.
„Trvám na bezpodmienečnej ochrane a podpore slobody slova v slovenskej spoločnosti. Pre mňa okrem etických a zákonných obmedzení neexistuje žiadny iný dôvod, ktorý by mal a mohol umlčať slobodu slova,“ dodal na túto tému v ďalšom príspevku na sociálnej sieti.
Machala sa v príspevkoch na Telegrame bránil aj tým, že jeho vety v reportáži boli vytrhnuté z kontextu a pri debate o plochej Zeme išlo o hyperbolu. „Nevadí, RTVS ma opäť oklamala a urobili si zostrih toho, čo sa im v reportáži “hodilo do krámu”. Nepochopili, že som poukazoval na možnosť slobodnej diskusie aj na kontroverzné témy,“ napísal v príspevku na Telegrame.
Vo videu nižšie si môžete pozrieť širšiu strihmi neupravenú sekvenciu rozhovoru s Lukášom Machalom o názorovej pestrosti v žurnalistike:
